Striptérky

24. Denník Maniaka

„Ťažko sa mi o tom hovorí. Uniesol ma v parku. Nalákal ma do pasce a ja som veselo do nej vbehla. Nie preto, že som o tom nevedela, ale preto lebo som to chcela. Poznala som jeho ksicht naspamäť, ešte aj teraz ho vidím pred sebou. Zavrel ma do cely. Boli sme v podzemí. Uniesol tridsať dievčat. Pätnásť starších, pätnásť mladších. Tridsať ciel, každá bola v jednej. Každý deň chodil medzi nás a každý deň niektorú z nás potrestal alebo ju rovno zabil tým najkrutejším spôsobom. Vraj si ťahal lístočky, že ktorá bude ďalšia na rade. Typy smrtí boli rôzne motorová píla, had, žehlička, kosačka, sklo bárs čo ho len napadlo. Niekedy si to s nami poriadne užil a potom usmrtil. Robil to dokonca pokiaľ každá neskapala. Mňa si vytiahol až trikrát a po každým som to prežila. Od začiatku som naňho hrala divadielko ako som doňho a jeho bláznovstva zamilovaná. Mäkkol, poddával sa mi a nakoniec som ho dostala tam kam som chcela. Síce mi spôsobil mnoho bolesti,jebal ma, ale nakoniec na to doplatil vlastným životom. Zomrel mojou rukou. Pustil ma a tak sa mu to vypomstilo. Žiaľ nikoho som nemala možnosť zachrániť. Nedalo sa. Dokonca zomrel nevedomky, že bude otcom. Túžil po tom, ale aj keď mi dával tehotenský test a ja som vedela, že je pozitívny, neprezradila som mu to. Pojebal ma znova, nebránila som sa. Proste som nechcela, aby sa dozvedel o tebe. Kto vie čo by sa bolo stalo. Možno by to dopadlo celé inak, ale ja som nesmierne rada, že to skončilo, tak ako to skončilo."

Nemohla som uveriť tomu čo mi mama teraz porozprávala. Vážne je to pravda? Vážne to mama prežila a dokázala urobiť sama bez cudzej pomoci, keď bola predtým normálnym dievčaťom? Alebo mi vari ešte niečo zatajuje? Je to celá pravda?

„To je všetko?"

Prikývla.

„Kde sú moji starý rodičia?"

„Keď som zmizla aj ja, tak matka to nevydržala. Predávkovala sa. Bola vtedy sama doma s bráškom. Otec znovu behal po vonku a hľadal ma tak isto ako aj moju staršiu sestru Lilianu. Nenašli ma. Nikdy som sa domov nevrátila. Porodila som a žila v opustenej chatke. Po pár rokoch som pár krát vyhľadala brata a žiadala ho o pomoc hlavne z hľadiska peňazí. Žil s otcom, ktorý prepadol alkoholu. Nevšimol si, keď mu trinásť ročný syn kradol peniaze. To bolo prvý krát, keď som ho vyhľadala, pretože som vedela že je už starší a dokázal by ma pochopiť. O dva roky som ho znovu žiadala o pomoc a o ďalšie tri ešte raz. Vtedy už mal osemnásť a prácu. Školu ukončil už v sedemnástich, aby mohol zarábať a z niečoho vyžiť. Od jeho osemnástky som sa s ním už nestretla. Teraz má dvadsať tri a pred pár dňami sa objavil v našom byte. Ten mladík, na ktorého si sa pýtal bol môj brat. Snažil sa mi pomôcť, vie čo robíme a trápi ho to."

„Tak s tým skoncujme mama!"

„Ja nemôžem, Srdiečko. Možno, ak by si si to prečítala, to čo som zažila, tak by si pochopila, že ten sviniar ma zničil a ja neznesiem žiadny penis vo svete!" postavila sa a odkráčala do svojej spálne. Po chvíľke z nej vyšla s nejakým starým zošitom.

„Toto je Denník Maniaka. Je to denník tvojho otca. Písal ho v čase keď nás väznil. Je tam úplne všetko čo nám urobil. Čítaj a pochopíš."

Otvorila som zošit a začala som čítať.