16. "Nemusíš sa ma báť"

2.5K 141 2
                                    

Zodvihla som pohľad. Pod sebou som zbadala nohu. Nohu človeka, ale jeho telo tu nebolo. Iba obyčajná, krvavá noha. Zle mi neprišlo, to vôbec nie. Ani som sa nevyľakala. Pohľad na rôzne dokaličené mŕtvoly už mám za sebou a toto bola iba obyčajná noha. Rozmýšľala som len nad tým, či ju odhodím ďalej do kríka alebo si pokazím rande s tým, že týpek príde za mnou s rovnakým vchodom.

Bola som asi dosť pomalá, pretože sa zrazu niekto objavil vedľa mňa.

„Si v poriadku?" obrátila som sa tvárou k nemu. Bol to ten mladík z klubu, s ktorým som si dohodla stretnutie. Nevyzeral vôbec zaskočene, že vidí pred sebou nohu človeka. „Zavolám kolegom nech to vybavia."

Oči mi priam nevyskočili z jamôk. Začala som od neho odstupovať. Krôčik za krôčik, zatiaľ čo hľadal v telefóne číslo. Okom na mňa zablúdil.

„Počkaj. Nie. Počkaj, neutekaj," rozbehol sa za mnou. „Nemusíš sa ma báť!" Nebála som sa ho, ale ak by matka zistila, že mala pravdu, tak mi ma zaživa pochovala.

Kondičku mal. To som mu musela uznať. Policajt sa predsa nezaprie, ak má chytať zločincov, tak musí mať výdrž a ja som ju až takú veľkú nemala. Nebehávala som každý deň. 

Kto by už len povedal, že to bude policajt? Myslíte si, že by niečo mohol tušiť, či?
*Mery*

StriptérkyDonde viven las historias. Descúbrelo ahora