Návrat

10.

Dom bol prázdny. Dereka nikde.
,,To sa dalo čakať." zamrmlala som si popod nos a zvalila sa na posteľ. Po chvíli mi na dvere zaklopal Kevin.
,,Počuj, rozmýšlal som..."
,,Bolelo?" ignoroval moju poznámku a pokračoval.
,,Čo keby sme išli do vašej svorky? Konečne by som ju videl a ty by si si pokecala s Derekom, čo ty na to?"
Iba som prikývla a vyštverala sa z postele. Spoločne sme odbehli do lesa. Hneď ako sme boli z dohľadu, Kevin sa premenil. Aj ja som chcela. No niečo bolo zle. Spanikárila som.
,,Kevin, ja sa nemôžem premen..." a viac som si pamätala už iba čiernotu, ktorá ma náhle pohltila.

○○○○○

,,Kde je?" Derekov hlas bolo prvé, čo som zaregistrovala. Vzápätí vtrhol do izby. Cítila som to. Skúsila som otvoriť oči. No v momente som ich aj privrela. Príliš svetla. Pomaly som si zvykla a pohľad uprela na môjho manžela. Pomohol mi posadiť sa.
,,Čo sa stalo?"
,,To by som aj ja chcel vedieť. Prišiel som hneď, ako ma Kevin zavolal."
Vtedy som si spomenula.
,,Nemohla som sa premeniť." zašepkala som a Derek zbystril pozornosť.
,,Čože si?"
,,Ako je to možné?"
,,Moje nervy, s tým som sa ešte nestretol." po tomto zavládlo v izbe ticho.
,,Kde je Kevin?"
,,Asi vo svojej izbe." povedal značne podráždene a chystal sa postaviť. Zastavila som ho.
,,Čo sa deje Derek? Skoro vôbec nie si doma, vyhýbaš sa mi, si podráždený. Bolí ma to. Chýbaš mi. Prosím, povedz mi to." po mojich slovách sklopil zrak. Dlho bol ticho, akoby nevedel, čo mi má povedať.
,,Vadí mi Kevin. To ako sa na teba pozerá, to aký máš s nim vzťah, to že sa ne..."
,,Ty žiarliš na Kevina?" zarazene som mu skočila do reči.
,,Nie, ja len..."
,,Derek, veď je to môj brat!"
,,Nevlastný." zamrmlal si popod nos.
,,Stále je to brat. Derek, ty si myslíš, že by som ťa podviedla s mojím bratom?"
,,Vyznie to hlúpo, keď to povieš nahlas." po tejto vete som sa na ňom začala smiať. Rehotala som sa aspoň päť minút a potom som ho náhle pobozkala. Neskutočne mi chýbal. Najprv som začala jemne. Chvíľu bol zaskočený no ihneď sa spamätal a spolupracoval. Nežne a zároveň vášnivo.
,,Prepáč mi to. Mal som ti veriť. Nechápem ako ma to vôbec mohlo napadnúť. No nič. Pôjdeme k mojim rodičom. Tí hádam budú vedieť čo sa s tebou deje."