Návrat

24.

Taaak... po 2 rokoch som tu zas! Konečne. Mala som sentimentálnu chvíľku a povedala som si, že by bolo načase dokončiť začaté... Dúfam, že sa mi to podarí a nedám si ďalšiu x-ročnú pauzu medzi tým.

Aj keď na túto pauzu som mala svoje dôvody, dúfam, že sa wattpad a celá komunita nezmenila až takým radikálnym spôsobom ako to väčšina ľudí a autorov naznačovala. Aj keď už som zistila, že mnoho úžasných autorov stiahlo svoje príbehy, čo je večná škoda a veľmi ma to mrzí, risknem to. Dúfam, že môj návrat nebudem ľutovať.

Taktiež sa Vám všetkým chcem poďakovať, že aj napriek mojej nulovej aktivite moje príbehy nezapadli úplne prachom. ĎAKUJEM 💛 Ale keďže každú policu treba napriek všetkému raz za čas od toho prachu utrieť...

Ešte pred zverejnením tejto časti prešla kniha menšou úpravou. Zväčša gramatickou ale na niektorých miestach aj čiastočne obsahovou. So, go check it out. 😉

Tak poďme na to.

Presne ako prvý raz, svorka utvorila kruh. Len trošku väčší. Na jednom kraji stála Kate a oproti nej som bola ja. Srdce mi tĺklo ako o preteky. Snažila som sa nespomínať na všetky skvelé chvíle, ktoré sme spolu zažili. Kate to bolo zjavne jedno. Na tvári mala totižto zákerný úškľabok a čakala len na pokyn, že môže začať. V rukách držala katanu. Ja som bola stále verná mojej krátkej dýke.
,,Nezáleží na dĺžke zbrane, ale na tom ako ju vieš použiť. Využi svoju rýchlosť a ohybnosť." ozývali sa mi v hlave slová môjho otca.
Obzrela som sa naokolo. Tentokrát tu bola aj Kevinova svorka. Zjavne ju mali všetci v zuboch. Z davu vystúpil Derek. V očiach mal strach no nedal na sebe nič poznať. Nemohol. Také sú pravidlá.
Sústredila som sa na Kate. V momente ako zaznel pokyn, neváhala a vybehla po mne. Čakala som ten útok a tak som sa jej ľahko vyhla. Začali sme krúžiť. Uvedomila som si, že mám jednu výhodu: Kate totižto nevie, že som silnejšia.
Znova sa pokúsila zaútočiť, no tentoraz som ju obratom obrala o jej katanu. Ostala neozbrojená. Nečakala som dlho, ohnala sa po nej s katanou. Tej sa síce vyhla, no dýku mieriacu do jej boku si všimla prílič neskoro. Prekvapená padla na zem. Vytiahla dýku z jej tela a začala sa meniť.  Vedela som, že som nezasiahla žiaden dôležitý orgán, takže sa rýchlo liečila. Už ako vlk na mňa skočila a jej tesáky len o pár milimetrov minuli môj krk. Začala som zúriť, no ešte som sa nepremenila. Nechcela som počas boja odpadnúť. Napriek tomu som zozbierala všetky svoju vlčiu silu a v momente ako sa znova rozbehla som ju chytila a odhodila do najbližšieho stromu. Cítila som, že mi svietia oči.
Dopad jej tela zadunel do okolitého ticha. Priblížila som sa k nej, schmatla za krk a pridržala ju pri tom strome. Úder ju rýchlo prebral z bezvedomia. Lapala po dychu, no napriek tomu sa zlovestne uškrnula.
,,Nedokážeš to. V živote si ani muchu poriadne nezabila." začala sa mi vysmievať. Vedela som, že má pravdu.
,,Neplánujem ťa zabiť." odpovedala som jej úplne pokojne. Zreničky sa jej rozšírili prekvapením, no skôr ako stihla niečo povedať, vrazila som jej.
V bezvedomí sa zvalila na zem a ja som sa otočila k ostatným. Hrobové ticho sa v momente zmenilo na hlasné výkriky. Väčšina z nich bola pozitívna, no ozvalo sa aj nespokojné vrčanie. Išlo hlavne z Kevinovej svorky. Nepáčilo sa im, že jej ešte bilo srdce. Odignorovala som to a prikázala som, aby Kate spútali a zatvorili. Myslím, že ešte bude mať o čom rozprávať.

Dúfam, že som nesklamala :). Už som pomaly aj zabudla aké to je napísať niečo. 😅

Musím ale vopred upozorniť, že ďalšie kapitoly nepôjdu von tak často. Okrem toho, že budem písať, rada by som si aj čosi prečítala. Hlavne si chcem znovu pripomenúť tie, pre ktoré som wattpad zbožňovala. Preto ma aj veľmi mrzí, že mnoho úžasných príbehov je stiahnutých. Keď už som pri tom, ak by mi niekto vedel povedať, či jeden príbeh z pred tých dvoch rokov je stiahnutý alebo by som ho vedela ešte nájsť, bola by som veľmi vďačná... je o Hope, narodená ako vlkolak no keď to zistia jej nevlastní rodičia, vyhodia ju z domu a ona potom žije v lese, potom sa zamiluje a neskôr zistí, že má súrodencov a otca, no a potom jej brat Nicolas bude bývať s ňou a jej mamou, atď. atď....
Keby ste niečo vedeli, prosím napíšte...