Návrat

42.

Po počiatočnom šoku sa dotiahli už iba posledné detaily a lovci aj vlci odišli.
,,Tak toto som vážne nečakal Sue. Veľa vecí mi už ale dáva zmysel." zahlásil Lee, keď už sme tam ostali len my traja.
,,A verím, že si to necháš pre seba."
,,Samozrejme. Ale to by sme mohli celkom využiť. Počul som, že máte skvelý sluch, tak by sme mohli odpočúvať Dana bez toho, aby nám na to prišiel."
Uznala som, že nápad to je celkom dobrý a s Lewisom sme sa rozlúčili.
,,Mám z toho celkom dobrý pocit." povedal mi Derek, keď už sme boli vo svorke.
,,Už nám iba ostáva veriť, že všetko pôjde podľa plánu."

Pri lovcoch sme sa najbližšie dva dni tvárili maximálne nenápadne. Podarilo sa nám vymeniť bandasky s jedom za liehové, takže keď chystali zbrane na boj, nie len že ich neotrávili, ale nám ich aj poriadne vydenzikovali. S Lewisom som stále trénovala. Keď sme si boli istý, že sme z dosahu počutia, Lee bol zvedavý, ako funguje svorka a ja som mu veľa vecí vysvetľovala. Samozrejme nie všetko, predsa len, je to ešte stále  lovec. Sem-tam som odpočúvala Dana,  ale nedozvedeli sme sa takmer nič nové. Jedine to, že nevedia úplne presnú pozíciu našej svorky a tak zaútočia z lúky. To nám úplne nahrali do karát. Danovi som potom povedala, že idem na týždeň za mamou, čo ho zjavne veľmi potešilo, lebo som sa mu svojim spôsobom sama odpratala z cesty. Keď som odchádzala, s Lewisom som si vymenila posledný sprisahanecký pohľad.

Vo svorke sme doladili posledné detaily a boli sme pripravení.
Mali sme informáciu, že lovci zaútočia nadránom. A presne tak to aj bolo. Keď sa objavili na lúke, vlci už boli rozostavaný všade naokolo. Už boli obkľúčení a ani o tom ešte nevedeli. Ale pre istotu ženy aj deti boli poukrývané v bezpečí. Ja s Derekom sme stáli ako vlci na neďalekom kopci a pozorovali sme celú situáciu. Lovci vyslali zvedov, aby skontrolovali svorku. Nechali sme ich, nech nemajú podozrenie. Keď sa vrátili, lovci si nachystali zbrane a v momente ako sa chceli rozbehnúť k ich cielu, zavyla som. Väčšina vlkov vyšla na môj pokyn z lesa, pripravení útočiť. Lovci sa zarazili, keď zistli, že sú v pasci. Rýchlo sme s Derekom prebehli cez les a ja som predstúpila pred stovku lovcov.
,,Ako vidíte, ste obkľúčení." začala som hovoriť cez myšlienky. Vedela som, že to funguje, lebo lovci sa tvárili zmätene a Lee mi nenápadne zažmurkal. To bol náš signál.
,,Tým, že ste chceli zaútočiť na našu svorku, ste porušili našu dohodu. Sme si istí, že na našej strane nedošlo k udalosti, ktorá by vašu činnosť oprávňovala. Preto vám dáme šancu to vysvetliť. A taktiež ak sa nájdu medzi vami jednotlinci, ktorí nevidia zmysel v tomto útoku a zbytočnom krviprelievaní, sľubujem vám, že ak sa teraz vzdáte a pridáte na stranu dávno dohodnutej mierovej zmluvy, neskrivíme vám ani vlas na hlave." dohovorila som a čakala čo sa bude diať.
Postupne niektorí lovci, hlavne tí, s ktorými sme sa dohodli, hádzali svoje zbrane na zem vedľa mňa a prešli za líniu vytvorenú našou svorkou. Prekvapilo ma, že sa našli aj takí, čo neboli súčasťou Lewisovej skupiny lovcov, a predsa si radšej zvolili mierové riešenie.
Pred nami ostalo už iba približne štyridsať lovcov. Prišla som bližšie k Danovi a premenila sa. Zo strany lovcov som počula viaceré zhíknutia a zalapania po dychu. No Dan si udržal svoju kamennú masku. Iba oči ho prezradili.
,,Tak Dan? Čo to teda bude? Boj či ospravedlnenie?"