Návrat

20.

,,Ahoj." ozvala som sa v momente, ako som vošla do kuchyne. Dereka až myklo.
,,Ahoj, no čo si sa dozvedela??"
,,Som nejaká vyvolená, čo sa má starať o to, aby nikto nezistil o našom svete a tak. A všetky zmysly by sa mi mali zlepšiť. Až na premenu. Vraj budem nejaký ten čas odpadávať ale vraj by sa to malo po nejakom čase stabilizovať."
,,Páni...a to je akože všetko, čo si sa tam dočítala?"
,,Áno. Bola to malá brožúrka. A vlastne ešte jedna vec. Si moja spriaznená duša." široko som sa na neho usmiala. Chvíľu na mňa pozeral ako na debila a tak som mu to vysvetlila.
,,Môže to aj vysvetľovať, prečo som už po týždni čo som ťa poznala, cítila, že ty si ten pravý a že chcem byť len s tebou."
Ešte sme sa o tom asi hodinu bavili, keď Derek zahlásil ,,Nájdeme sa ešte trochu prebehnúť?"
,,Noo, ja neviem. Myslíš, že je to teraz dobrý nápad?"
,,A prečo nie?"
,,Nie som si istá sama sebou, neviem čo mám od seba očakávať a tak..."
,,Tak čím skôr to zistíme, tým lepšie nie?" prehováral ma.

Rozbehli sme sa do lesa. Tá rýchlosť bola neuveriteľná. Derek bol síce  pozadu, ale vyzeral, že sa snaží dobehnúť. Zastala som na tej lúke, kde sme sa spoznali.
,,Čo takto skúsiť premenu?" ozval sa spoza mňa Derek. Neisto som na neho pozrela.
,,Neboj, ja ťa odnesiem." povedal a zdvihol ruky v obrane.
Prevrátila som očami a skúsila sa premeniť. Cítila som, ako mi rastie srsť, predlžujú tesáky a spicatejú uši. Pozrela som sa na Dereka. Ten zas pozeral na mňa, akoby som spadla z mesiaca. Zahľadela som sa na svoj odraz v rieke. Nebola som už taká veľká ako prvý raz. Srsť sa mi leskla a moje strieborné oči jemne žiarili. Derek si ma celý čas obzeral. Premenil sa a prišiel ku mne. Na moje prekvapenie som bola rovnako vysoká ako on, čo je nezvyčajné, keďže alfa má byť najväčší.
,,Si nádherná." povedal Derek myšlienkami.
,,Ako keby si o tom doteraz nevedel." uškrnula som sa, aj keď vo vlčej podobe to muselo vyzerať veľmi divne. Derek vyzeral, že chce ešte niečo dodať, no mňa znovu pohltila tma.