Návrat

18.

Prebrala som sa, no oči som nechala zatvorené.
,,Dobré ranko." ozval sa na Derek.
,,Ešte chvíľku." zavrčala som a prehodila si perinu ponad hlavu. Ale do nosa mi udrela jej vôňa. Okamžite som vystrelila do sedu a poobzerala sa.
,,Derek!? Nemala som byť v nemocnici? Čo robím doma?" on sa začal na mňa smiať, vraj že skoro som si všimla.
,,Upokoj sa. Prišiel doktor a povedal že krvné testy dopadli skvelo a môžeš ísť. Bol som prekvapený, že nič nezistili. A mne sa nechcelo budiť ťa. Vyzerala si tak sladko..."
,,A teraz snáď sladko nevyzerám?" uštipačne som poznamenala.
Namiesto odpovede ma iba pobozkal a tým mi spoľahlivo vymazal z mysle všetky argumenty.

,,Taaaak," zatiahol ,,čo ideme dnes robiť?"
,,Ja idem zistiť čo som. A potom môžeme robiť čo len chceme."
,,Môžem ísť s tebou?"
,,Dobre. A nevieš kde je moja mama?"
,,Predpokladám, že je v kuchyni a chystá raňajky."
,,O nie, to sa zas nikam nedostaneme." prehodila som sarkasticky a Derek sa začal smiať. Keď sa ukľudnil, zišli sme dolu a začali raňajkovať.
,,Mama?"
,,Áno?"
,,Hovorí ti niečo meno Harrison Brown?" opýtala som sa jej narovinu. Mama od šoku pustila hrniec, ktorý tesne pred roztrepaním zachránil Derek.
,,Praprastrýko tvojho otca. Rodinný šialenec. Je to taká stará rodinná historka. Odkiaľ o ňom vieš?"
,,Keď som bola v bezvedomí, mala som sen, alebo vidinu, alebo čo to bolo. Povedal mi to otec."
Teraz sa už na mňa upreli obidva pohľady.
,,Ako to myslíš?"
,,Ja...rozprávala som s ním. Mám ťa pozdraviť. A odkázať ti, že ťa ľúbi." habkala som.
,,A to mi hovoríš až teraz?!" naštvane sa rozbehla do izby. Ja som nad tým iba mykla plecom. Chápala som jej hnev. Po raňajkách sme spolu s Derekom vyšli z domu.
Smer knižnica.