Návrat

34.

S plošticou som vôbec nerátala. Potrebujem s ním všetko prebrať a toto mi značne kazí plány. Teraz začínam byť vďačná aj za to, že môžeme komunikovať pomocou myšlienok a teda nemusia nič počuť. No čo už, musíme to nejako zahrať.
Hneď ako som ho uvidela kráčať k domu a pocítila myšlienkové spojenie medzi nami, vysvetlila som mu našu situáciu: ,,Derek, máme napichnutý dom. Ploštice v spálni, kuchyni aj v obývačke. Tomu príbehu úplne uverili a toto ho má potvrdiť. Takže sa pekne-krásne správaj ako môj milenec a nie ako manžel."
Derek sa uškrnul keď som mu otvorila dvere.
,,Ahoooj! Poď dnu." zatiahla som nahlas a dotiahla ho do obývačky. Sadol si na gauč, mňa stiahol na seba a ukradol si zopár božtekov.
,,Ako je vo vlčom svete?" opýtala som sa akoby len tak mimochodom.
Derek sa zaškeril ,,Áaale, veď vieš, samé starosti a povinnosti. Luna nás diriguje, takže všetko musí byť podľa nej."
Usmiala som sa tiež. Aj bez toho aby niečo povedal, som pochopila akú hru hrá.
,,A to som si myslela, že rodičia vyberali manželky svojim synom len v minulosti."
,,Veď som ti hovoril, prečo sa to stalo."
,,Ja viem. Tie vaše zvyky a tradície. Ste sto rokov za opicami, drahý vĺčko."
,,Neprovokuj." zavrčal.
,,Neprovokujem, len hovorím fakty."
Postavila som sa.
,,Dáš si niečo? Kávu, čaj, alkohol?"
Derek sa postavil za mňa a ruky položil na moje boky.
,,Teba."
Zachichotala som sa. Nech majú chalani vedľa istotu.
,,A čo tá tvoja vlčica. Nezistí to?"
,,Bojíš sa?"
,,Pff... jej?" zasmiali sme sa.
,,Išla na pár dní mimo mesto. Dohadovať nejaký ten mier, či čo."
,,Hmm... to je dobre."
,,Takže to dnes musíme využiť. Potom odchádzam aj ja."
,,Tak poďme hore teda."
,,Vážne to chceš pred nimi?" spýtal sa ma Derek už v mysli.
,,Samozrejme, že nie. Toto je len naša vec. Naše súkromie. A tí idioti veľmi nedomysleli, že môžeme ísť aj inde ako do spálne, tak nás dostaň nejako do kúpeľne." s úškrnom som naňho žmurkla.
To už sme vchádzali do spálne. Derek zavrel dvere a rovno ma o ne oprel. Pobozkal ma.
,,Počkaj chvíľu," odtiahol sa po chvíli, ,,prišla mi esemeska." povedal a  vytiahol si mobil.
,,To nemyslíš vážne?!" rozhorčila som sa. 
Moju poznámku ignoroval ,,Moje nervy, zajtra tam musím byť skôr!" zavrčal.
,,Čože?! Ale veď...! Strč sa! Konečne sa dostaneš od tej harpie a teraz mi zahlásiš toto?!"
,,Veď sa upokoj. Spojíme príjemné s užitočným a dáme si sprchu. Čo ty na to?"
Musím uznať, že z Dereka by bol dobrý herec. Zatiahol ma do kúpeľne a pustil vodu. Nevedeli sme, čo všetko sú tie ich ploštice schopné zachytiť a tak som mu všetko pre istotu vysvetľovala myšlienkami.
Keď sme vyriešili väčšinu problémov, bolo už veľmi neskoro a tak sme sa vrátili do spálne a ľahli si do postele.
,,Uvedomuješ si, že teoreticky podvádzame spolu sami seba?" spýtala som sa Dereka, keď už sme zaspávali.
On sa iba zasmial a poprial mi dobrú noc.