Návrat

32.

Stála som pred pomerne luxusným domom. Okolo neho sa rozliehal obrovský pozemok, ktorý obkolesoval dvojmetrový plot.
Všade naokolo vládlo hrobové ticho. No môj vlčí sluch mi napovedal, že sa v tomto tichu nenachádzam sama. Za plotom bilo zopár sŕdc a v diaľke sa ozývali kroky ľudí, ktorí našľapovali tak potichu, že som ich ledva aj ja započula.
Presne podľa plánu, ktorý sme vymysleli s Derekom a čiastočne aj s Kate ešte pred troma dňami, som prešla bránou. Bez zaklopania, či zvonenia. V momente sa predo mnou objavili dvaja, po zuby ozbrojení chlapi. V pokoji som si ich obzrela. Mladší z nich, pravdepodobne nováčik, na mňa mieril samopalom. Tváril sa neoblomne, no v očiach mal strach. Druhý bol už starší a hádam aj skúsenejší. Ruku mal položenú na zbrani založenej za opaskom. Nedôverčivo si ma premeriaval.
S kamenným výrazom a pohŕdaním som dvihla ruky do vzduchu. Z jednej mi visel otcov prívesok. Okamžite upútal ich pozornosť. Nováčik nevedel, čo to je, no starší ho spoznal. Rýchlo zamrmlal nejaké pokyny do vysielačky a pri tom zo mňa nespustil oči.
,,Poďte za mnou." vyzval ma. Otočil sa a začal kráčať smerom k budove. Ten mladší na ma hneď nasledoval stále so samopalom namiereným na mňa.
Skôr ako sme vošli dnu, zopakovala som si náš plán a vymyslený príbeh, ktorý, dúfam, zhltnú aj s navijákom.
Vnútro domu nevyzeralo veľmi útulne. Vyblednuté steny a neosobné zariadenie sa určite nepodobalo tomu, čo voláme domovom. Viedli ma dole schodmi do nejakej pivnice. Tlkot môjho srdca sa zrýchlil, ale na tvári som stále držala kamenný výraz. Vošli sme do celkom veľkej miestnosti. Po stenách boli povešané rôzne meče a dýky. Nepríjemne tu smrdelo. Až po chvíli som si uvedomila, že to čo cítim je krv.
V strede miestnosti bol mohutný dubový stôl a za ním sedel postarší muž. Podľa Katinho popisu to bol zrejme vodca. Nástupca môjho otca. Natiahol ku mne ruku a ja som mu do nej vložila prívesok.
,,Odkiaľ ho máš?" ozval sa chrapľavým hlasom.
,,Dal mi ho Henry Brown." pri jeho mene prudko zodvihol hlavu a pozrel mi do očí. ,,Som Sue Brownová, jeho dcéra."
Lovec neskrýval svoje prekvapenie.
,,Sue?! Si to naozaj ty? Ale ako? Kedy? Prečo teraz?" hmm... zjavne o mne vedel.
Zhlboka som sa nadýchla a spustila náš vymyslený príbeh.
,,O tom, že môj otec bol lovec, som sa dozvedela pár dní pred jeho nehodou. V ten deň som ukončila jeho výcvik. Dovtedy som si myslela, že ma trénuje, aby som vedela aspoň ako-tak sebaobranu. Alebo mu chýbal syn a potreboval zaňho náhradu. Bavilo ma to a nemala som dôvod to meniť. Keď mi povedal o vlkolakoch, najprv som mu neverila, no potom mi jedného ukázal. A zabil ho. Nerozumela som tomu a nahnevala sa na neho. Obvinila som ho, že je bezcitný vrah a nebavila sa s ním. Snažil sa na obmäkčiť, ale nechcela som ho ani len vidieť. Po jeho smrti som našla list. Napísal ho pre mňa. Môj hnev a hrdosť mi nedovolili ho hneď otvoriť. Časom som naň zabudla, ale asi pred rokom som ho prečítala. Všetko som pochopila. Oľutovala. A začala konať na vlastnú päsť. Chcela som zistiť viac a naivne som dúfala, že to zmaže ten pocit viny. Na vlastnej koži som ale pochopila, prečo je potrebné, aby tie monštrá vyhynuli. Časom som sa dopracovala k najspoľahlivejšiemu zdroju informácií. Síce sa musím maximálne premáhať a pretvarovať aby som sa neprezradila. A keďže sa niektoré veci vymkli spod kontroly a uvedomila som si, že táto situácia je väčšia ako ja, rozhodla som sa prísť sem."
,,Aký zdroj?" samoľúbo som sa usmiala, keď som videla, ako hltajú každé moje slovo.
,,Spávam s alfom svorky."