Návrat

14.

Nikdy som si nemyslela, že v nebi ma bude všetko bolieť. Všade okolo mňa je bielo. Silné svetlo svietilo a pálili ma v očiach. Poobzerala som sa. Môj zrak padol na osobu. Bola som zaskočená.
,,Otec?" ozvala som sa po chvíli.
,,Sue." vydýchol a ja som sa mu so slzami v očiach rozbehla do náručia. Poobzerala som si ho. Vyzeral presne tak ako si ho pamätám. Krátke hnedé vlasy, veselé zelené oči, a krátke strnisko.
,,Oči, čo sa to deje?? Prečo ma všetko bolí?" Otec zvážnel.
,,Pretože ešte nie si mŕtva, ešte nie je naplnené tvoje poslanie na zemi. Za chvíľu sa vrátiš späť."
,,Aké poslanie? O čom to hovoríš?"
,,Choď do knižnice. Nájdi knihu od Harrisona Browna. Mala by v nej byť založená stará brožúrka a v nej je všetko vysvetlené."
,,Ako to myslíš, a kto je Harrison Brown?"
,,Všetko sa dozvieš v pravý čas. Už sa preberáš. Je čas ísť. Ľúbim ťa Sue a som na teba hrdý. Pozdrav mamu."
,,Nie! Ociii!" zakričala som za ním, no bez výsledku.
,,Aj ja ťa ľúbim." šepla som, keď už sa prostredie okolo mňa začalo rúcať.

Píp...píp...píp...
Nepríjemný zvuk mi rezonoval v ušiach. Snažila som sa otvoriť oči, no moje viečka boli ako z kameňa. Na stý pokus sa mi to podarilo, no hneď som ich musela aj zavrieť. Oslepilo ma ostré svetlo.
Nakoniec sa mi to podarilo a ja som sa porozhliadla po miestnosti. Vedľa mňa sedel Derek a oproti bola mama. Asi narýchlo priletela. Vyzerali, že sú mysľou na inom kontinente a tak som sa pomrvila, aby sa prinavrátili do reality.
,,Och Sue! Konečne si sa prebrala!"
,,Ako ti je?"
,,Treba ti niečo doniesť?"
,,Bolí ťa niečo?"
,,Takmer si zomrela."
A takto by sa asi prekrikovali ešte veľmi dlho, no zastavila som ich ešte na začiatku.
,,Ako dlho som bola mimo?"
,,Dva týždne." odpovedal zaskočene Derek.
,,Derek, prosím ťa priveď tu všetkých. Chcem túto situáciu vyriešiť raz a navždy." povedala som zachrípnuto.
,,Si si istá?" ja som iba prikývla a Derek sa zachmúrene pohol na odchod.