Návrat

46.

,,Ako?... P-prečo?" rozplakala som sa.
Derek sa, predpokladám stále v šoku, ešte vôbec nepohol. A Lee... zjavne nevedel nájsť vhodné slová.
Skryla som sa do Derekovho objatia a nekonečný prúd mojich sĺz mu zmočil tričko. V hlave som mala obrovské množstvo otázok.

,,Sue?" ozval sa po chvíli Lee. Utrela som si oči a venovala mu pozornosť.
,,Neviem kto to fotil, ani prečo to mal Dan, ale mal to v obálke podpísanej ako Dôkazy. Mám dojem, že toto mala byť jeho záruka na oprávnenie jeho útoku. No neviem, prečo tak dlho čakal. Myslel som si, že by si o tom mala vedieť. Prepáč. Ak by som ti mohol nejako pomôcť..."
,,Netráp sa Lee." prerušila som ho. ,,Toto si musím vyriešiť sama."
,,Pôjdeme už asi domov." navrhol jemne Derek a ja som iba prikývla.
,,Je tu ešte jedna vec," začal Lee, ,,teda ak sa na to cítiš. Môžme to vyriešiť aj inokedy."
,,O čo ide?" rovno som sa opýtala.
,,Je tu ešte jedna obálka. Neotváral som ju zatiaľ, keďže je na nej meno Katinho otca. Viem, že vy dve ste boli kamarátky, tak som si myslel, že by si to chcela vidieť ty."
Bez slov som mu obálku zobrala z ruky a opatrne ju otvorila. Bola v nej len jedna jediná fotka, no mám pocit, že ma prekvapila viac ako všetky, čo som doteraz videla.

,,Čo to má znamenať??" neverila som vlastným očiam.
,,Kto je to?" opýtal sa zrazu Derek.
,,Toto je Katin otec." vydýchla som. Na fotografii bol síce zmrzačený, napojený na rôzne infúzie, ale bola som si istá, že je to on.
,,Veď mal byť mŕtvy, nie?" Derekov otázka ostala visieť vo vzduchu. Ja som sa v šoku ani len nepohla.
,,Sue, zavolaj Kate, ja som ďaleko." zašepkal Derek a ja som len jemne prikývla. Myšlienka z mojej hlavy vyletela a ja som zaostrila na Leeho.
,,Vedel si o tom?"
,,Vôbec. Všetky tieto fotky nemajú s nami nič spoločné, Dan konal len na vlastnú päsť."
Vtom momente vtrhol do miestnosti jeden mladší lovec.
,,Nejaká ženská sa tu snaží dostať. Hovorí, že ide za vlkmi." povedal mierne pohŕdavo, ale teraz som to nemala chuť riešiť.
,,Pustite ju, zavolala som ju ja." prikázala som odmerane. Lovec len prekrútil očami a odišiel. Lee mi venoval ďalší nechápavý pohľad, no to už Kate sotili cez dvere.
,,Parchanti," šomrala, ,,prečo som tu?"
,,Musím ti čosi ukázať..."
,,Kate? Ty žiješ??" prerušil ma Lee.
,,Hej, hej, skvelé správy." prevrátila očami a nedočkavo si zobrala fotku.
,,Toto nie je vtipné." zamračila sa.
,,Kate, myslím si, že tvoj otec stále žije. Tá fotka je len spred troch týždňov."
,,Ako? Veď som ho videla umierať. Musíme ho nájsť!"
,,Lee?" podala som mu fotku, ,,Vieš kde to je?"
,,Ľutujem, Sue. Ale možno... kde som to dal... á tu to je... možno by mohol byť tu. Dan má nejakú nehnuteľnosť v centre mesta."
,,Tak na čo čakáme? Poďme!" zavelila Kate a rovno sa vybrala von. Nám nezostávalo nič iné, ako ju nasledovať.

Na adrese, ktorú našiel Lee, sa nachádzal malý polorozpadnutý dom. V tme, ktorá nás obklopovala, vyzeral úplne opustené. Kate nečakala a vtrhla dovnútra.

,,Nikto tu nie je." povedala sklamane po chvíli, keď sme sa stretli v obývačke domu.
,,Ani ja som nič nenašiel." zašepkal Lee a Derek prikývol.
No mne tu niečo nesedelo. Mala som veľmi divný pocit. Zapojila som všetky svoje vlčie zmysly.
A vtedy som si uvedomila, že ten divný pocit bol vlastne cudzí pach, ktorý vychádzal.... od podlahy?!
,,Cítite to?" opýtala som sa ich neprítomne.
,,Čo máme cítiť?" pochybovačne zahlásila Kate.
Zdvihla som nepatrne odchýlenú parketu. Už ma ani len neprekvapilo, že pod ňou bola hlboká diera. Zdvihla som aj ostatné okolo nej a pohľad mi padol na schody vedúce pod dom. Kate na nič nečakala a vtrhla do vnútra. My sme išli o niečo opatrnejšie, no rozbehli sme sa hneď ako sme začuli Katin výkrik.
Kate nemo stála vo dverách na konci chodby.
Vydýchla len jedno slovo: ,,Otec."