Návrat

22.

Po raňajkách sme zišli dole. Všetci si ma chvíľu premeriavali.
,,Tak?" zatiahla mama.
,,Pár dní budem mať problém s premenou. To je všetko." povedala som trošku podráždene. Už ma štvalo, že ona mi nič nevysvetľuje a ja jej mám odpovedať na všetko.
,,Kevin, čo takto ísť ukázať ti konečne svorku?" obrátila som sa na svojho zaskočeného bračeka. Derek sa na mňa iba usmial a stisol mi ruku. Zjavne sa už stihli zmieriť úplne.
,,Noo, tak dobre." povedal trochu neisto. Chápem ho. Ani ja by som nechcela ísť medzi vlkov, na ktorých som zaútočila.
,,Ináč keď už sme pri tom. Čo je s tou tvojou?" napadlo ma, keďže som už dlho nevidela jeho poskokov.
,,Mám tam zástupcu, ktorý sa o všetko stará zatiaľčo som tu."
,,Aha. Tak poďme." zavelila som, na čo sme sa všetci vybrali k dverám. Mamu som ignorovala, aj keď to možno bolo odo mňa až príliš sebecké, nemohla som si pomôcť.
,,A nezaútočia na mňa?"
,,Nemali by, aj keď...už dosť dlho som tam nebola, neviem ako Derek."
,,Uvidíme..." Derek iba prikývol a Kevin znervóznel.

Čo ma viac zaskočilo, bola Kevinova reakcia, keď sme boli už skoro pri svorke. Zavial vietor a Kevin zavetril. Hneď sa ale premenil a začal vrčať. Celý sa zježil a vyceril zuby.
,,Kevin? Čo sa deje?"
,,Máte v svorke zradcu." podľa Derekovho pohľadu som pochopila, že to počul aj on.
,,Čože?!" ihneď som sa rozbehla, vyskočila na skalu a premenila sa. Bolo mi jedno, že zas odpadnem. Zavyla som na zhromaždenie svorky. Za pár sekúnd tam boli všetci a obzerali si ma.
,,Dostali sa ku mne znepokojivé informácie. Vraj máme medzi sebou zradcu." po mojom vyhlásení si všetci začali šepkať a obzerali sa po sebe. Už som sa chystala pokračovať, keď z lesa vybehol Kevin a vrhol sa na jedného vlka. Celá svorka sa v momente nachystala na útok.

A ja som nevedela čo robiť.

Ja viem, že už veľmi dlho nebola časť, ale proste to nejde 😢. Mrzí ma to a dúfam, že sa situácia zlepší, no nič nesľubujem.
A taktiež vám ďakujem, že ste so mnou trpezlivý ☺.

Tak? Čo myslíte? Kto bude zradca? 😄