Ockove krvavé dievčatko

20. Plány

"Dobré ráno Mišiatko." prebudil ma ráno ockov hlas. Pozrela som na hodiny, bolo príšerne skoro.

"Prečo si ma zobudil o polhodinu skôr?" zavrčala som a skryla si hlavu do vankúša.

"Lebo som tu chcel ešte s tebou chvíľu len tak ležať." usmial sa a pobozkal mi krk.

"To je hrozné Tomáš." pozrela som mu do jeho sivých očí. 

Chytil mi tvár do rúk a začal ma bozkávať. Rukou neskôr zašiel pod perinu, ktorou mi hladil celé telo. Ja som sa len nechala unášať avšak neskôr som si sadla, stiahla mu nohavice a pevne mu uchopila jeho prirodzenie. On si len ľahol na chrbát a zavrel oči. Nechal ma robiť si svoju "prácu". Snažila som sa spraviť mu to čo najlepšie, strašne sa mi to páčilo, ako už nemôže vydržať. Po chvíľke som však prestala a sadla si na neho. Boli sme už takí zohraní, až som sa divila ako nám to skvelo ide. 

Vystriedali sme ešte pár polôh a znova som kričala na celý dom. Ocko sa mi snažil zapchať ústa tým, že ma bozkával ale veľmi to nepomohlo. Neviem si totiž pomôcť. Keď sme skončili, pozrela som na hodiny a tá polhodinka bola celkom málo. Mala som už len 15 minút na oblečenie a prichystanie sa do školy. 

"Mne sa dnes nechce do školy." zavelila som, keď sa obliekal.

"Chceš dnes zostať doma?" usmial sa.

"Áááno." vykríkla som.

"Dobre, napíšem ti ospravedlnenku. A nedávno mi volala triedna, vraj máš nejaké vymeškané hodiny. Prečo nechodíš riadne do tej školy? Ja viem, že sa ti tam nepáči, ale potom to musím za teba žehliť." povedal vážne. Asi ho to už nebavilo, aj ho vlastne chápem.

"Prepáááč, veď teraz už chodím pravidelne." objala som ho.

"Dobre Miška, dnes by som vlastne mohol zostať doma aj ja. Spravíme si nejaký výlet? Kam by si chcela ísť?" opýtal sa. Ja som začala hneď premýšľať.

"Čo tak si spraviť výlet na viac dní?" dostala som super nápad. 

"Ako to myslíš?" zvedavo sa opýtal.

"Poďme niekam do tepla, k moru. Už mi to celkom chýba, veď tento rok sme nikde ani neboli." povedala som mu s nádejou, že pôjdeme. 

"Hmm.. to nie je vôbec zlý nápad Miška. Mohli by sme ísť tak na tri-štyri dni, to by stačilo, nie?" usmial sa a bolo vidno, že ho to celkom potešilo. Určite už tiež potrebuje oddych, veď je stále v práci alebo za mňa rieši veci. 

"Jupííí, a kam pôjdeme?" rozmýšľala som. Predsa len už bol koniec septembra a nie všade je ešte teplo. 

"Čo tak Egypt?" opýtal sa. 

 "Egypt?" povedala som so zmrašteným obočím. "Veď to je také obyčajné." 

"Ale no, tam sme ešte ani neboli. Na tých pár dní to stačí.. A vlastne, zabudol som ti povedať, že to auto čo si chcela už asi po tom našom výlete budeš mať doma. Našiel som také úžasné, akurát pre teba, Kvetinka." usmial sa. Bol znova milý. 

"Naozaaaj? A akéé?" hodila som sa mu okolo krku. 

"Nechaj sa prekvapiť, ale bude sa ti páčiť." stisol ma v náručí. 

"Ďakujem, že si na to myslel." ach, bol úžasný. Už som myslela, že zabudol. Už som chcela byť naštvaná. 

"Tak, idem niečo vybaviť do cestovky, ty sa zatial baľ, dobre?" povedal a dal mi bozk na líce. Ja som len prikývla. Keď odišiel vytiahla som svoj kufor a začala doňho hádzať oblečenie, nejaké plavky a podobne. Tešila som sa, snáď to vybaví, že budeme môcť ísť zajtra, alebo už aj dnes. O tom síce pochybujem, ale ocko vybaví všetko, keď chce. Pekne si to tam užijem. Keď som sa balila, zbadala som svoje obálky s peniazmi a ukradnutú zbraň. Chcela som si ju hodiť do kufra tiež, ale asi by mi to na letisku neprešlo. Čo už. Budem si musieť vystačiť bez zbrane. 

Ešte som chcela zbehnúť dole za Máriou, nech pobalí aj ocka. Povedala som jej naech mu zbalí nejaké základné veci a tak podobne. Čudovala sa, že ideme tak zrazu, ale potom sa vybrala na poschodie a len prikývla, že zbalí. Mária je celkom fajn, teda až na chvíle, kedy nie je.

 Keď som prišla do svojej izby sadla som si na zem pred skriňu a pozerala sa na tie obálky s peniazmi. Čo s nimi vlastne chcem urobiť? Nechcem ich len tak minúť na somariny a ocka tiež nechcem asi opustiť. Čo by som bez neho robila. Asi si ich nechám pre prípad núdze. Ale čo keď ma raz chytia a ja si ich ani neužijem? Čo potom? Ešte ich tu nájde Mária alebo nejaká iná domáca a ukradne mi ich! Moja poctivo zarobené peniažky. 

Zazvonil mi mobil. 

"Ahoj Dária." povedala som nadšene.

"Ahoj Miška, ako sa máš?" ozval sa Dáriin hlas. Bola som celkom rada, že ju počujem. 

"Celkom to ujde, ideme s ockom na pár dní na dovolenku, tak sa teším." povedala som jej radostne.

"Jáj, ja som chcela, že či by sme niekam neskočili, ale keď ideš preč, tak nič. Uži si to tam." povedala so smutným hlasom.

"Neboj, keď prídem, isto niekam zájdeme, dobre?" opýtala som sa jej. Už som sa s ňou síce nechcela veľmi stretávať, ale uvidím, čo z toho bude.

"Tak fajn, budem sa tešiť, maj sa zatiaľ." bolo cítiť, že nie je z toho nadšená, že idem preč. Nechápem však prečo.

"Dobre, ahoj." povedala som jej a zložila. Ešte som skontrolovala môj "pracovný" mail, nič nové. Našťastie. Asi by som mala dať vedieť Jonatanovi, že idem na pár dní preč. Zavolala som mu teda.

"Prosím?" ozvalo sa z mobilu.

"Ahoj Joni, budem pár dní mimo, tak nebudem môcť pracovať, je to v pohode?" opýtala som sa. Nevedela som ako to sformulovať, bolo to celé divné.

"Ako mimo?" opýtal sa nechápavo.

"Idem na pár dní na dovolenku, čomu nechápeš?" pokrútila som hlavou aj keď som vedela, že to nebude vidieť.

"Jáj na dovču, ja že budeš mimo inak.. To je v pohode. Nevadí." zasmial sa.

"Ako inak?" nechápala som, ako to myslí.

"No však, drogy a tak, chápeš." povedal potichšie. 

"Nie čo si. Však ja drogy neberiem.." zasmiala som sa. V tom mi niekto otvoril dvere na izbe. 

"S kým telefonuješ Miška?" zjavil sa vo dverách ocko.

"Už musím končiť, čáu." zložila som rýchlo telefón. "S nikým." pozrela som sa na ocka. Bola som veľmi nenápadná, naozaj.

"S nejakou kamarátkou?" usmial sa.

"Možno.." pristúpil ku mne bližšie a ja som sa postavila z postele.

"Vybavil som to, zajtra ráno odlietame. Si už zbalená?" chytil ma okolo pása.

"Áno, a povedala som Márií nech zbalí aj teba, tak snáď už si aj ty." pozrela som sa mu do tých jeho sivých očí. Práve tie oči boli pre mňa ako droga, potrebovala som ju stále viac a viac.