Ockove krvavé dievčatko

22. Krvavý bazén

Otvorila som dvere na hotelovej izbe. Ocko ležal na posteli s mobilom v ruke. 

"Čo robíš?" opýtala som sa ho a sadla si na okraj postele.

"V podstate nič, len tak pozerám.." povedal s pohľadom v mobile.

"Prepáč." povedala som mu smutne. 

"Čo ti mám prepáčiť?" pozrel na mňa.

"Toto všetko, všetko čo ti robím. Ja viem, že je to so mnou asi ťažké. No mám ťa rada, si jediný koho mám skutočne rada." vyšlo zo mňa. Ani sama som neverila tomu, čo som práve povedala. Takéto výlevy nemávam často. 

"To je pekné Miška, ale vieš čo ma v skutočnosti trápi, však?" bol trochu rozhodený.

"Viem, ale s tým sa nedá nič robiť. Ja sa proste nezmením, možno na nejaký čas, ale aj tak sa to vráti." povedala som. No smutne už nie. Nebudem smútiť kvôli tomu aká som. Som to proste ja, mám rada zabíjanie. 

Ocko už nič nepovedal len ma pohladkal po vlasoch a opäť si ľahol na posteľ. V poslednom čase bol zvláštny. Stále bol v práci, skoro nič mi už ani nehovoril a pracovňu si začal zamkýnať už aj keď bol doma. Akoby predo mnou niečo tajil. Už ho poznám, keď niečo robí poza môj chrbát, vtedy je taký akoby tajomný. Dúfam však, že mám len nesprávny zlý pocit, lebo ak niečo na mňa skúša, zaplatí za to. A je mi jedno, že ho mám rada. Podrazákov neznášam.

Celú noc som sa prehadzovala na posteli, snívali sa mi totálne kraviny. Mám úplne zlý pocit zo všetkého. Neviem čo sa to deje, ale niečo je zle! A ja prídem na to, čo.

Vstala som z postele a pozrela na hodiny, bolo pol druhej v noci. Vyšla som na balkón a pozerala na more. Bol to pekný výhľad. Pri bazéne dole som zazrela nejakú ženu, ktorá popíjala víno. Mala dlhé čierne vlasy a bola dosť opálená. Prečo sama pije tak neskoro v noci? Divné. Otočila som sa a išla si znova ľahnúť k ockovi. 

Keď sme sa ráno zobudili išli sme sa naraňajkovať a potom na pláž. Celý deň som tam ležala a striedala to kúpaním sa v mori. Nemyslela som na nič. Konečne pokoj. S ockom sme sa veľmi nerozprávali, nie že by sme boli nahnevaní, ale asi sa aj on potrebuje odreagovať. Potom niekam zmizol, zazrela som ho len neskôr pri stánku s miešanými nápojmi. Snáď sa zase neopije, predtým nikdy nepil, neviem čo ho to pochytilo. 

"Čo tu robíš?" prišla som za ním.

 "Nič, popíjam Miška, popíjam." povedal. Nevyzeral veľmi opito.

"Prečo?" spýtala som sa.

"Lebo sme na dovolenke. Ale idem o chvíľu do fitka čo je v hoteli, nechceš ísť aj ty?" opýtal sa. Ja som len prikývla, celkom by som si  zacvičila. Už mi to aj chýba. Neskôr poobede sme tam teda zašli, potom sme išli opäť na večeru a na pláž, kým ešte bolo vidno. Neprechádzali sme sa však, nálada nebola nič moc. Len sme tak sedeli a pozerali na more. Ale nevadí, však ja si urobím program aj sama ak on nechce. Neskôr chcel ísť ocko ešte do baru, ja som však nechcela, čo by som tam robila, keď nepijem. Potrebujem mať čistú myseľ! Išla som teda na hotel a konečne si prečítala smsku od Alana, ktorú mi poslal ešte na obed.  

Ahoj, snáď si užívaš dovolenku, našiel som tvoju správu na fb, že ste išli, už sa rýchlo vráť, chýbaš mi :)

Ten chlapec je vážne vtipný. Vraj mu chýbam. Ach. A predtým to bol taký dobrý kamarát, neviem čo sa to z neho stalo ale nie je to nič dobré! 

Asi o hodinu prišiel pripitý Tomáš.

"Stále si tu?" spýtal sa z chodby.

"No a? Kde by som mala byť?" odvrkla som mu.

"Von? Neviem.. veď sa tu nemusíš nudiť." zasmial sa.

"Ja sa nenudím, veď.. proste oddychujem. A čakám ťa." povedala som mu a pozorovala ho, ako veľmi má vypité. Dalo sa to zniesť. 

"Aha čo mám." povedal a z vrecka vytiahol nejaké ružové putá.

"To čo je?" zasmiala som sa. Ružové putá? Fakt?

"To sú putá a teraz ich na teba použijem!" smial sa. 

"Skadial to máš preboha?" pristúpila som k nemu a prezerala si ich.

"To je tajné, ale vyskúšame, čo povieš?" pozrel sa mi do očí. 

"Môžeme.." skonštatovala som a postavila sa na špičky aby som mu mohla dať pusu. Prišli sme k posteli, ocko mi dal dole tričko a ľahla som si. Ruky mi spútal k posteli a musím povedať, bolo to dosť zvláštne. Je to taká celkom bezmocnosť, no jemu som verila, takže som sa uvoľnila. Robil mi to ústami a jazykom, ja som len zavrela oči a nechala sa unášať. Vedel to tak super. Celý ten čas mi nedal putá dole, nemohla som nič. Opäť som kričala, už som sa nemusela veľmi krotiť kvôli domácej ani nikomu inému. Keď si spomeniem na Lukáša včera, tak uff. Bolo to úplne hrozné.  

Keď sme skončili išla som do sprchy a za mnou išiel do sprchy tiež aj ocko. Bola som len v tričku a v nohavičkách. Vyšla som na balkón a pozerala sa na more. Bolo to opäť pekné, ukľudňovalo ma to. Šum mora a nič.. tma. Pozrela som na bazén dole, opäť tam bola tá žena a pila víno. Prečo tam stále je? 

"Idem na chvíľu von, dobre?" zakričala som ockovi do sprchy.

"Dobre Miši, nebuď dlho." ozvalo sa späť. 

Ani som sa neobliekala, veď načo, nohavičky vyzerajú ako plavky a tam sú v plavkách všetci. Nastúpila som do výťahu a vybrala sa von za tou ženou. Chvíľu som ju pozorovala z dverí, potom som sa k nej priblížila a sadla si na lehátko neďaleko nej. Vtedy ma zaregistrovala aj ona. 

"Pekná noc, nie?" ozvala sa. Ja som na ňu len pozrela. Celkom ma prekvapilo, že sa chce rozprávať. 

"Aj hej, ale to je asi každá, nie?" povedala som jej. Však je tam stále, teda tie dve čo som tu ja, áno.

"Niektoré pekné nie sú.." povedala a pozrela sa na oblohu, ktorá bola čierna. Hviezdy nebolo vidieť žiadne. 

"Ktoré?" spýtala som sa jej. 

"Tie ktoré stráviš osamote." povedala a doliala si víno z fľaše. "Nedáš si víno aj ty?" opýtala sa. 

"Nie ja nepijem.. ale veď vy ste sama teraz a noc je pekná predsa, tak ako?" nechápala som jej. Možno je už opitá a nevie čo hovorí. 

"To pochopíš neskôr.. keď dospeješ." povedala mi akoby bola nejaký filozof a odpila si z vína. Krava. 

"Aha, tak asi ešte chvíľu počkám.." povedala som a postavila sa z lehátka. Obzerala som sa okolo seba, na balkónoch nikto nebol, ani na blízku. V niektorých oknách sa svietilo, čo mi robilo dosť starosť, ale nakoniec si povedala, že to spravím. Zabijem ju tu a teraz. Už to nevydržím, sedí tu a čaká na to. Chce to, chce zomrieť. 

Keď som bola za ňou schytila som fľašu vína vedľa nej a rozbila jej ju o hlavu. Snažila som sa to urobiť čo najrýchlejšie, aby som ju omráčila a nekričala, isto by niekto prišiel. Už aj tak to bolo príliš riskantné. Trochu spadla dole z lehátka. Chytila som jeden z väčších kúskov, ktoré sa odlomili z rozbitej fľaše a zapichla jej ho do krku. Všade sa začala valiť krv, a vlastne bolo už aj tak všetko červené z rozliateho vína. Toľká škoda, rozliate víno. 

Keď som jej rozrezala hrdlo, hneď zomrela no chcela som niečo viac. Stále som sa pozerala okolo seba, nikoho som nevidela. Už bolo predsa len dosť neskoro. Svietilo sa len v pár oknách. Stiahla som ju dole z lehátka na zem a po bruchu som jej urobila so sklom čiaru, z ktorej sa začala opäť liať krv. Prešla som po tej čiare ešte párkrát až sa jej rana roztvorila a videla som všetky vnútornosti. To sa mi veľmi nepáčilo, nemám chuť pozerať sa na črevá, fuj. Začala som ju kotúľať do bazéna, ktorý nebol ďaleko. Všetky tie črevá sa jej dostali von a ako som ju prevaľovala, ťahala ich za sebou.

 Nakoniec však čľupla  do vody a ja som sa len pozerala na tú krásu. Črevá všade rozťahané a bazén sa postupne zafarboval do červena. Všetko bolo od krvi, aj lehátko aj bazén. 

Myslím, že červená je moja obľúbená farba..