Ockove krvavé dievčatko

48. Narodeniny

Stále som mala ešte veľa času a nesmiem sa nudiť. Nesmiem! Moje myšlienky by ma asi postupne zabili. Rozhodla som sa preto, že pôjdem obzrieť Edovho otca. Celkom by som aj mala chuť na nejakú malú rýchlu vraždu. 

Napísala som mu smsku. 

Ahoj Ed, ako s tvojím otcom? Kde je?

S rýchlosťou blesku mi odpísal. 

Ahoj, je v krčme Pod lipkou, okolo ôsmej sa vracia.. pešo.. podnapitý. Pošlem ti aj fotku.

Nič viac nemusel písať. Už som vedela, čo spraviť. Adrenalín vo mne opäť stúpol. Išla som si do kuchyne vziať nôž a pozrela na hodiny. Bolo takmer sedem. Ešte som mala čas. Premýšľala som, ako ho zabiť, nožom je to už vlastne celkom nuda. 

Vzala som preto kľúče od Jonovej pivnice a zbehla dole. Poobzerala som sa tam či nenájdem niečo zaujíamvé. V tom mi do oka blysla nejaká sekerka. Áno, to je to čo potrebujem! Celá nadšená som ju vzala, zamkla a utekala do auta. Naštartovala som a vybrala sa pred tú krčmu.

Keď som tam prišla poobzerala som sa okolo a našla vhodné tmavé tiché miesto na zaparkovanie. Mala som celkom fajn výhľad na krčmu. Čakala som tam asi polhodinu, keď sa zrazu jeho otec, alebo len muž, ktorý sa zhodoval s fotkou ktorú mi Ed poslal, objavil vo dverách krčmy. 

Tackal sa chodníkom a keď sa mi vytrácal z dohľadu vyšla som z auta so sekerou a pomaly ho sledovala. Bol naozaj dosť opitý, celý čas si niečo šomral pod nos. Išla som potichu za ním a približovala som sa. 

Keď som už bola dostatočne blízko, zahnala som sa sekerou a zaťala mu ju do chrbta zozadu. On len spadol na zem a začal vydávať nejaké zvláštne zvuky. Sekeru som mu z chrbta vytiahla a prehodila ho na chrbát. Chcela som aby videl, kto ho zabije. 

"Tak, toto máte za to, že ste týrali svoju rodinu celé roky." smiala som sa a opäť mu sekerou zaťala do hrudníka. Hneď bol mŕtvy. Nestačilo mi to však a preto som to urobila ešte viackrát pokiaľ nebol celý dosekaný. Všade bola krv, dokonca aj na mojej tvári, pretože dosť striekala.  Obzerala som sa okolo seba, nikto našťastie nebol okolo. Ešte raz som mu zaťala do tváre a presekla mu ju napoly. Potom som sa postavila ešte zboku a zaťala mu do krku. Hlava sa okamžite oddelila od tela. Bolo to nechutné, kopla som do nej a ona sa kotúľala. 

Keď som skončila, vzala som sekeru a vybrala sa domov. Pozrela som sa na seba do zrkadla v aute a smiala sa, aká som krvavá. Zase vyzerám ako nejaký blázon z hororu. Utrela som sa vreckovkou a naštartovala. Keď som prišla, išla som odniesť sekeru do pivnice a vybehla hore do bytu. Pešo. Mala som dosť energie, vraždy ma vždy nabijú množstvom energie a pozitivity. 

Otvorila som dvere a Jon už bol doma. 

"Ahoj." zakričala som mu. 

"Ahoj." povedal späť. Išla som rovno do kúpelne, aby ma takto nevidel. Zmyla som zo seba všetku krv, špinavé veci namočila do vody aby mi tam nezostali krvavé škvrny a išla priamo do svojej izby. Nemám chuť sa baviť s Jonom. Ide mi na nervy, možno nakoniec zabijem aj jeho. Načo mi je? V tom sa však otvorili dvere na mojej izbe. 

"Môžem?"opýtal sa. 

"Č chceš?" pozrela som naňho. 

"Zajtra teda bude tá párty hej?" povedal potichu. 

"Hej bude, však na nej budeš tiež, nie?" odpovedala som mu. 

"Dobre, ja len že, či to platí, lebo pri tebe človek nikdy nevie." pousmial sa. Nebol to však milý úsmev.

"Nepreháňaj, je to len oslava. O nič nejde." povedala som a ľahla si na posteľ. On už len zavrel dvere a vybral sa preč. 

Ráno som sa zobudila vyspatá do ružova a hneď som pozrela na hodiny. Bolo deväť, akurát! Vybehla som z postele a spravila si raňajky. Keď som sa najedla, išla som sa trocha upraviť obliecť a začala chystať nejaké veci na oslavu. Chcem aby bolo všetko pekné. Dokonca niečo aj uvarím, hoci nemám veľké skúsenosti s varením, ale prečo nie? Medzitým som si asi tisíckrát spomenula na mamu, dnes ma totiž to porodila. Isto bola šťastná, že sa jej narodila dieťa, ktoré chcela.  

Vždy mi chystala oslavy ona, ja som okolo nej behala a pomáhala jej piecť tortu. Boli to pekné časy, škoda, že už nikdy nebudú. 

Všade som vyvešala farebné ozdoby a balóniky, celý byt bol zrazu taký farebný. Jonatan sa isto poteší keď príde z práce. Keď som skončila s jedlom aj zdobením, išla som sa prezliecť a namaľovať. Už bolo takmer pol tretej a čakala som hostí. Snáď prídu. 

O pár minút zazvonil zvonček a nadšená som otvorila. Bol to ocko. Keď vošiel dnu, hneď som ho objala a nasávala vôňu, ktorú mala tak rada. Pripomenulo mi to domov ale aj všetko zlé, čo sa tam stalo. Odtiahla som sa od neho a pozrela mu do jeho sivých očí. 

"Všetko najlepšie moja malá." usmial sa a do rúk mi vložil krabičku a mašľou. 

Ja som mu vlepila bozk a pozrela som na krabičku. Bola som celá nedočkavá, čo v nej asi je. Pomaly som dala dole mašľu a otvorila krabičku. Bol v nej úžasný náhrdelník s príveskom. 

"Jéééj." vykríkla som. "Ďakujem, je nádherný." usmiala som sa a opäť ho pobozkala. 

"Počkaj, dám ti ho na krk, teraz sa ti dokonca aj bude hodiť k tým šatám čo máš na sebe." má pravdu, mala som na sebe čierne krátke šaty, náhrdelník bol strieborný a celkom to k sebe ladilo. Otočila som sa a on mi ho založil. Ešte ma pobozkal na krk a ja som sa pozrela do zrkadla. 

"Ten prívesok je s diamantom." povedal a pozeral na mňa. 

"Si taký úžasný, myslela som, že nedostanem nič, nie to ešte diamant." zasmiala som sa. 

"Mám ťa veľmi rád, napriek všetkému a vždy ťa budem mať rád Miška." bol taký milý. Ale človek má 18 len raz za život. Posadili sme sa do obývačky a ešte chvíľu rozprávali, keď prišiel domov Jonatan. 

"Čáu, už som doma." zakričal z chodby. 

"Ahoj, poď zoznámim ťa s Tomášom." nakukla som do chodby a oznámila mu, že už je tu ocko, aby sa nezľakol. Keď ma zbadal, hneď sa mi pozrel na môj nový náhrdelník. 

"Aha, som nevedel, dobrý." usmial sa. 

"Ahoj, môžme si tykať." povedal Jonatanovi ocko a podali si ruky. 

"Teší ma, Jonatan." predstavili sa a opäť sme si sadli. Jonatan sa len obzeral po byte, asi na tú výzdobu, ale nič nehovoril. 

"Takže tu spolu bývate?" opýtal sa ocko. 

"Áno, ale už nie dlho." zavelil Jon. 

"Prečo?" nechápavo sa opýtal ocko. 

"Tak, snáď vám to povie Miška, prepáčte, ja musím na chvíľu do izby a chcem sa aj prezliecť." zmizol. Ako vietor. Ja som len pozrela na ocka. 

"Tak.. prečo?"opýtal sa a odpil si z vína, ktoré sme mali naliate v pohároch. 

"Vieš, už si ideme na nervy, tak sa budem sťahovať." povedala som pokojne.

"Čože? A kam chceš ísť? Vrátiš sa domov?" povedal s nadšením. Isto sa k nemu nevrátim, navyše teraz, keď tam má tú svoju. 

"Nie, domov sa už nevrátim, asi si nájdem niečo iné.." oznámila som mu. 

"Miška, ak chceš kľudne sa vráť domov, Kate s tým mať problém nebude." skonštatoval. To si snáď robí srandu. Hneď by som ju zabila, bola by ako taká čerešnička na torte.

"To určite nie, iba ak chceš aby prišla tá tvoja Kate o život." usmiala som sa a on zmraštil obočie.  Chcel ešte niečo povedať, ale v tom zazvonil opäť zvonček a ja som vybehla otvoriť.