11. Deň po

4.4K 224 8
                                    


Prišla som domov asi o druhej ráno. Ocko už spal. Bola som celá bez seba, vo vlaku som sa trochu ukľudnila ale nebolo to dobré. Cítila som sa tak zvláštne, nemala som z toho vôbec dobrý pocit. Keď niekoho zabijem z vlastnej vôle, je to iné, viac ma to baví a túto vraždu som si ani nevychutnala. Len som stadiaľ zdrhla ako taký posero. Išla som do sprchy a rovno spať. Bola som zničená. 

"Dobré ráno Miška." ľahol si vedľa mňa  ráno ocko. Pozrela som na hodiny, bolo už desať. 

"Ahoj ocko." tak veľmi som ho už potrebovala vidieť. Ležali sme v objatí ešte asi polhodinu.

"Kde si večer bola?" opýtal sa. 

"Von, veď.. vieš.." zatvárila som sa tak, že ma to mrzí. 

"Ach Miška, prečo to stále robíš?" raz mi dovolí zabíjať, raz ma poučuje, raz zúri. Ja neviem čo si o tom myslieť. 

"Čo zase? Veď si povedal, že ti to nevadí." sadla som si na posteľ. 

"Ja som nepovedal, že mi to nevadí, povedal som, že to akceptujem lebo ťa mám rád ale mala by si to obmedziť. Neviem čo sa odohráva v tvojej mysli, ale nie je to dobré." chytil ma za ruku. Neznášala som tieto jeho reči, ja viem čo je pre mňa dobré! Vytrhla som si ruku z tej jeho.

"Nemôžem ti nič sľúbiť, ocko." zodvihla som sa z postele a naznačila, že rozhovor sa končí. Keby len vedel, čo sa včera všetko stalo. 

Celý deň som len pozerala filmy a čakala kým mi napíše Jonatan. No toho sa dnes asi nedočkám. Mária uvarila niečo na večeru, tak sme sa išli spoločne najesť. 

"To je dnes nuda." skonštatovala som pri plnom tanieri a pchala si jedlo do úst. Bola som neskutočne hladná. Niekedy cez deň akoby zabúdam jesť a potom to takto vyzerá. 

"Prečo nezavoláš von Alana? Myslím, že sa tam volá nie? Alebo nejakú kamarátku." spýtal sa ocko, akoby nevedel, že mám rada svoju samotu. A potom sa sťažujem na nudu. 

"Veď ja žiadnych iných kamarátov nemám. Ale Alanovi by som sa ozvať mohla, to je pravda." rozmýšľala som, ale už sa mi nechcelo von takto večer. 

"Mária varí celkom dobre, asi lepšie než Jasmine, však? Mimochodom.. čo si s ňou spravil?" opýtala som sa ho potichšie. 

"Jej meno už v tomto dome prosím nespomínaj. A všetko je s ňou už vyriešené." povedal chladne s pohľadom do taniera. Znova som mala pocit, že bude plakať. Nechápem.. čo bol do nej zaľúbený či čo? Veď bola obyčajná žena, ktorých je von stovky. 

"Fajn, ako chceš." znova som sa pustila do jedenia. Keď som to všetko už do seba natlačila, išla som do svojej izby. Chcela som si ešte prečítať nejakú knihu, ale potom som si spomenula, že píšeme zajtra v škole písomku, tak som knihu vystriedala za učebnicu. Úžas, samé bifľovačky. Keď som sa doučila zbehla som do sprchy. V polovici som počula ako sa otvárajú dvere na kúpeľni. 

"Si tu Miška?" ozval sa ocko, ale sklo na sprchovom kúte bolo zarosené, takže som ho nevidela. 

"Hej, čo chceš?" nakukla som von. Bol len v uteráku. 

"Môžem sa pridať?" opýtal sa a zasmial. Ja som len prikývla. Zhodil zo seba uterák a vošiel ku mne dnu. 

Zavesila som sprchu tak aby na nás padala voda. Bozkával ma po krku a prsiach. Prechádzala som mu po tele a užívala si jeho bozky. V tom som si spomenula na toho týpka, ktorého som zabila, ten teda rozhodne nebol taký nežný. Až ma striaslo. Neviem, čo to do mňa vošlo, že som to s ním robila. Mala som ho hneď odrovnať na začiatku. 

Ocko ma oprel o stenu a zdvihol mi nohu. Hladil ma tam dole a popri tom stále bozkával. Sex s ním bol úplne dokonalý. Pomaly do mňa vnikol a ja som zase vzdychala na celý dom. Snáď to Mária nebude počuť.. teda isto bude ak ešte nespí. Ale je mi to jedno. Po chvíli ma otočil, ja som sa prehla a začal do mňa prirážať zozadu. Znovu mi to pripomenulo toho chlapa. To fakt budem počas toho myslieť naňho či čo? Keď som videla, že už asi bude kľakla som si pred neho a  spravil mi  na tvár. Mal to rád, ešte radšej do úst, ale to som zase nemala rada ja. 

Vstala som a pobozkal ma. "Si taká úžasná, Kvetinka." chytil ma okolo pása a pritiahol bližšie. Vlepil mi ešte pusu na líce a odišiel zo sprchy. Chcela by som si ísť dnes ľahnúť k nemu do postele,  ale keďže tam bol s Jasmine, nemôžem. 

Nuž nevadí, aspoň sa vyspím. 

Ockove krvavé dievčatkoDonde viven las historias. Descúbrelo ahora