O tri dni mi prišiel mail. Začali sa mi potiť dlane a bola som nervózna. Otvorila som ho.
Meno: Andrej Malý
Adresa: Adámiho 52, Bratislava
Info.: slobodný, 32 ročný, 185 cm vysoký muž, pracuje ako prevádzkovateľ herní, svalnatý (dávaj si naňho pozor!), klasický typ miestneho frajeríka. Fotka v prílohe. Do troch dní musí byť po ňom.
No boha! Na začiatok mi dajú takého chlapa. Ale ja to zvládnem, nezabijem ho silou, ale využijem svoje ženské zbrane predsa! Podľa fotky to bol celkom sympaťák, dokonca z Bratislavy, to nie je ďaleko. Pôjdem ho zabiť zajtra, je sobota, tak prečo nie.
Ráno som vstala a nevedela sa dočkať dnešného dňa a vraždičky. Išla som na vlak o siedmej večer, tak som sa celý deň psychicky pripravovala a vymýšľala plán. Čo to som si našla o mojej obeti aj na nete, aby ma nič neprekvapilo. Ockovi som povedala, že dnes budem mať svoj program. On sa mi do toho nestaral, len ma upozornil aby som si dávala pozor. No to teda budem, keby len vedel, čo sa chystám robiť. Keď som odchádzala z domu, on bol zase zavretý v pracovni.
Nasadla som do vlaku. Vedľa mňa sedelo nejaké dievča so slúchadlami v ušiach a postarší muž. Obaja sa pozerali von oknom, len ja opäť do mobilu. Okolitý svet ma momentálne vôbec nezaujímal, bola som úplne v strese. O asi polhodinu som vystúpila z vlaku a zobrala si taxík priamo k jednej z jeho herní. Zistila som si o ňom všetko, aj to, že víkendy trávi väčšinou tam.
Vošla som dnu a išla som hneď k baru. Objednala som si len colu. Nebudem riskovať alkohol, keď ešte nemám osemnásť. Obzerala som sa po herni, ale nikde som ho nevidela.
"Kde je majiteľ tohto tu?" opýtala som sa čašníčky.
"Prečo?" zasmiala sa. "Čo s ním chceš?"priblížila sa tvárou ku mne spoza pultu.
"No kde je?" spýtala som sa opäť a dala jej najavo, že sa jej vôbec nebojím. Trochu ustúpila.
"Vzadu, ale neodporúčala by som ti tam chodiť." jej upozornenia som nebrala vážne a hneď som sa tam vybrala. Mala som na sebe ultra krátku sukničku a prsia mi priam vypadávali z výstrihu. Musí to zabrať! V kabelke som ukrývala nôž a iné pomôcky, ak by sa niečo skomplikovalo.
Otvorila som dvere, kde sedelo v miestnosti asi päť mužov na nejakom starom gauči a fajčili. Všetci stíchli a čumeli na mňa čo tam chcem.
"Pardon, asi som sa pomýlila, hľadám totiž wc." usmiala som sa a tvárila sa, že som zmätená.
"To nevadí kočička, len poď sem, mi ti ukážeme kde je wc." ozval sa jeden z nich, ale Andrej Malý to nebol. Ten len pozeral a poťahoval si z cigarety so zažmúrenými očami.
"Ja radšej pôjdem.." znova som sa usmiala, aby som vyzerala trochu pripito.
"Ale no, veď pozri koľko tu máme chlastu, daj si s nami, ako sa voláš?" ťahal ma k nim jeden slizký úchyl, čo vyzeral ako Frankenstein. Ešte nebolo ani jedenásť a už boli opití. Alebo sa len tak tvárili?
"Tak.. možno si dám." povedala som akože zahanbene. Naliali mi nejakú whiskey a pýtali sa, či fajčím. Dala som do seba jeden pohárik a pozerala sa na moju budúcu obeť. Bol fakt svalnatý, vyšportovaný, celkom sa mi aj páčil. Ostatní ma stále obchytkávali, ako by som bola nejaká prostitútka, už ma pekne srali, ale nedala som nič najavo. Bolo to už fakt psycho. No zrazu sa však postavil Andrej.
"Chlapi, nechajte ju a nechajte nás samých. Vypadnite." zavelil a ostatní sa začali dvíhať. Asi ho fakt počúvajú na slovo. Trápne. Keď odišli, pristúpil bližšie a nahol sa nadomňa.
"Čo by si chcela, dievčatko?" pozrel sa mi do očí. Fakt mi nebolo všetko jedno.
"Si pekná, tá tvoja suknička ma pekne rajcuje, čo tak si ju vyzliecť? Spravíš mi striptíz?" sadol si vedľa mňa a rukou mi zašiel pod sukňu. Aj by mi to vadilo, ale páčil sa mi a celkom ma to vzrušovalo. Toto celé, ako ho potom zabijem a budem sa smiať z toho, ako ho rýchlo táto frajerina prejde a bude už len prosiť o život.
Postavila som sa z toho hnusného smradľavého gauča a začala sa vlniť v rytme práve zapnutej hudby. Nebola nič moc, ale dalo sa to. Pomaly som si vyzliekla tričko a stiahla sukničku. Tancovala som tam len v podprsenke a nohavičkách. Medzitým som si starostlivo strážila kabelku pohľadom, aby som ju mala vždy na dosah.
Dala som si dole aj spodné prádlo a stála tam pred ním úplne nahá. Vtedy ku mne pristúpil zozadu a chytil mi prsia. Začal ma obchytkávať a bola som už dosť vzrušená. Zrazu ma však surovo chytil za vlasy a potiahol mi hlavu dozadu.
"Čo tak trošku tvrdšie Maličká? Hm?" schytil mi ruky a prehol ma. Hlavu som mala opretú o stenu a cítila som sa fakt zle. Ocko mi takéto veci nikdy nerobil, ani chalani predtým. Dal si dole nohavice a už bol vo mne. Tvrdo prirážal a dosť ma to aj bolelo, len som zatínala zuby a myslela na to, ako ho onedlho pekne zabijem. Po chvíľke sa mi to však aj začalo páčiť a začala som vzdychať.
"Takto sa ti to páči, ty malá štetka, čo?" hovoril pomedzi to. Neviem o čom to točí, ale ja rozhodne štetka nie som. Znova ma schytil za vlasy a ťahal, debil.
"Kľakni si a otvor ústočká." prikázal mi a spravil sa mi rovno do úst. No fuj, už len toto mi chýbalo, ja som fakt sprostá, ešte si aj užije pred smrťou! Však on to ešte bude ľutovať.
Obliekla som sa, on si išiel zapáliť a sadol si na gauč. Z kabelky som zatiaľ opatrne vytiahla nôž a špagát, ktorý som si dala za sukňu.
"Tak čo? Páčilo sa ti?" opýtal sa a zasmial.
"Ale tak.. vlastne sa mi to ešte len páčiť začne teraz." vytiahla som naňho nôž.
Na nič som nečakala a zabodla mu ho do krku. Chcel sa brániť ale nestihol. Krv začala dosť striekať, len som sa uhýbala aby som nebola celá špinavá. Zase som to musela urobiť rýchlo ako pri Dorianovi, lebo inak by som nemala šancu. Serie ma to, nemôžem si to potom vychutnať. Nakoniec som ho celého dopichala a nôž som mu zapichla do jedného oka. Utrela som ho vreckovkou nech tam nie sú odtlačky a v panike vyskočila von oknom.
Našťastie, nebolo to vysoko..
ESTÁS LEYENDO
Ockove krvavé dievčatko
TerrorMiška je 17 ročné dievča, ktoré prišlo o matku. Zostáva preto bývať so svojím nevlastným otcom, ktorý jej plní všetky želania a prehliada jej občasné vraždy. Za to všetko si však od nej berie niečo viac..