Ockove krvavé dievčatko

30. Krvavý byt

Čo chvíľa mal prísť Alan. Tešila som sa. Rozporcujem ho. No dobre, možno nie až tak, kto to potom bude odpratovať. Sakra! Na to som ani nemyslela, ako potom tú mŕtvolu stadialto odnesiem?

Zrazu zazvonil zvonček. Pustila som ho dnu a čakala kým výjde hore. Obliekla som si opäť moje krátke šatočky, nech má aspoň pekný pohľad. Zaklopal na dvere a otvorila som. Mal na sebe nejaké čierne skinny a košeľu. Vyzeral celkom fajn. 

"Ahoj." usmiala som sa neho. 

"Ahoj Miška." vstúpil dnu a dal mi ružu.

"To si nemusel.." ovoňala som ju. Bolo to milé.

"Ale hej, hodí sa k tebe." pozrel na mňa. Ja som sa len zasmiala. Isto sa ku mne hodí, isto.

"Choď si kľudne sadnúť do obývačky, ja len dám ružu do vázy, ak nejakú nájdem." zachechtala som sa. 

"A vlastne.. prečo tu bývaš?" opýtal sa začudovane.

"Pohádala som sa tak trochu s Tomášom a.. prečo nezmeniť prostredie. No nie?" povedala som mu s výrazom akože som šťastná. Dala som ružu do vázy a sadli sme si do obývačky. Chvíľu sme sa rozprávali, len tak, o živote. Potom ma to však prestalo baviť. Nemám záujem o reči tohto typu. 

Sadla som si k nemu bližšie, on len spravil taký ten výraz, akože sa teší. Je mi z toho zle. Priblížila som sa k nemu ústami a dala mu bozk. On mi ho opätoval a začali sme dosť vášnivo bozkávať. Rozopínala som mu tú košeľu a bola som celkom príjemne prekvapená. Vyzlečený vyzeral trochu lepšie ako oblečený. Bol už celý vzrušený, ešte ani nemal poriadne dôvod. Postavila som sa pred neho a stiahla si nohavičky, ktoré dopadli na zem. Rukami mi zašiel pod šaty a chytil mi zadok. Vyhrnul mi ich až do pása, potom sa postavil aj on a vyzliekol mi ich úplne. Nemala som podprsenku a tak mi hneď začal bozkávať prsia. Prehla som sa a obtierala okolo neho. Jeho nohavice boli už úplne zdurené, tak som mu ich dala dole, otočila som sa a oprela rukami o gauč. Čakala som, že mi ho tam konečne vrazí, no on nič. Stále ma len oblapkával, chytal a bozkával kade tade. 

Po chvíli ma však otočil späť a ľahla som si na gauč. On si ľahol na mňa a až tak mi ho tam dal. Sex však netrval dlho, bol rýchlo hotový. Mne to však nevadilo, bolo už aj horšie. Neskôr si vedľa mňa sadol a povedal mi strašnú vec. 

"Vieš Miška, ja som to ešte predtým nikdy nerobil." chcela som smiať, ale zadržala som to. To je teda milé. On bol panic. Aspoň si poslednýkrát pred smrťou ešte užil. Urobila som dobrý skutok. 

"To nevadí, naozaj.." usmiala som sa naňho, akože je všetko v poriadku. On sa ku mne ešte nahol a dal mi pusu. Ja som vstala, hodila na seba tričko a išla si zobrať do kuchyne nejaký nôž. Už bol čas. O chvíľu príde Jonatan a ešte mi to celé prekazí. O chvíľu som sa vrátila späť do obývačky s nožom za chrbtom. 

"Takže.. teraz spolu chodíme?" opýtal sa zmätene. 

"Možno." zasmiala som sa a priblížila sa k nemu. 

"Možno? Tak, môžme tomu dať čas, popravde mám z toho zmiešané pocity, ale mám ťa rád. Milujem ťa." povedal mi a pozeral sa mi do očí. Bol vcelku milý. 

"To je pekné, ale bohužiaľ, už je neskoro." povedala som vážne. On asi nechápal. 

"Neskoro? Prečo? Ako to myslíš?" zmätkoval.

"Lebo dnes zomrieš. Ale mala som ťa rada. Predtým.. teraz už veľmi nie." pohladila som ho po líci a postavila sa pred neho pokiaľ on sedel. Vytiahla som nôž a zapichla mu ho do chrbta odzadu. Urobila som to rýchlo, nestihol veľmi reagovať. Len na mňa vypúlil oči a začal stonať. 

"Čo si to urobila?" vzlykal. 

"Prepáč, ale musela som to urobiť." čo to trepem. Ach. Znova som chytila nôž a podrezala mu hrdlo.  Asi to však nebol dobrý nápad. Všetko bolo do krvi. Zase som to pokašľala. Kto to bude upratovať? Teraz to už pred Jonatanom neutajím. On len vydával nejaké chrčivé zvuky a pokojne umieral. Išla som znova do kuchyne a zobrala sekáčik na mäso. Budem ho musieť rozsekať na kusy. Inak ho odtiaľto nedostanem. Oddelila som končatiny a hlavu. Napchala to do odpadkového vreca a zaniesla do vane v kúpelni. Prišla som znova do obývačky a ten pohľad.. všetko od krvi. Naozaj všetko. Bola som na seba hrdá. Trup som tiež ledva vložila do toho vreca, bol veľmi ťažký. Už som bola úplne unavená a spotená. V tom niekto otvoril dvere na byte. 

"Som domaaa." kričal Jon.

"Ahoj." prišla som za ním na chodbu a usmiala sa. Keď ma však videl, asi mu nebolo všetko jedno.

"Čo sa ti preboha stalo? Prečo si celá od krvi?" povedal zhrozene. 

"No.. mne nič." hovorila som potichu. Vyzul sa a išiel do obývačky. 

"Ty si tu čo robila?" kričal. 

"Prepáč, ja som sa neudržala. Zabila som jedného.. kamaráta." rozhodila som rukami. 

"Si normálna? Čo s tým teraz? Ak to tu nájdu, tak som v sračkách!" kričal. Bol nahnevaný, no nečudujem sa. 

"Musíš mi pomôcť sa zbaviť tela. Je v kúpelni. Odnesieme ho dole do môjho auto a niekde vyhodíme, zakopeme." vymýšľala som plány. 

"Si fakt mimo. Ja ti s tým pomáhať nebudem! Nebudem!" bol nervózny. 

"Fajn ako chceš, pomôžem si sama." odvetila som a začala vyberať vrecia z vane. 

"Sakra! Ak z toho budem mať problémy, uvidíš!" vyhrážal sa a začal ťahať tie vrecia aj on. 

"Neboj sa. Ja ťa do toho nezatiahnem, ale nič by sa nemalo stať." povedala som pokojne. 

"To si len myslíš, moja zlatá. Isto každému povedal, kde dnes večer ide a veď má aj rodičov nie? Budú ho hľadať." stresoval. Avšak musím povedať, že som už z toho bola v strese aj ja.  

"Neboj sa." ukľudňovala som situáciu. Vo svojom vnútri som však kľudná nebola vôbec. Jon chytil vrecia, pozrel či niekto nie je na chodbe a rýchlo vošiel do výťahu. Asi trikrát sme sa otočili kým sme všetko zniesli do môjho auta. Nasadli sme a išli čo najďalej. Dostali sme sa do takej odľahlej časti, kde už nie je nič, len stromy a jazerá so stojatou vodou. Smrdelo to tam už tak či tak, jedno telo si nikto nevšimne. Hodili sme všetky tie vrecia s časťami tela do vody a odišli sme. Celý čas v aute sme sa nerozprávali, Jon bol asi nahnevaný.

"Ja to upratovať nebudem Michaela." povedal urazene. 

"Ja to poupratujem, tak nestresuj." ach, nechcelo sa mi. Keď sme prišli domov, išla som rovno spať, nemohla som už byť dlhšie na nohách. Ráno som sa však pustila do drhnutia všetkého toho zakrvaveného nábytku a podlahy. 

To som teda naozaj mohla ísť radšej do školy..