Ockove krvavé dievčatko

7. Chlapec z kríkov

Schmatla som nôž a snažila si ho dať naspäť za sukňu.. bolo to nebezpečné si ho tam strkať ale kam inam? V tom ma napadlo, že by som si mohla dávať aj nejaké rukavice, lebo však nechávam všade stopy. Ale do teraz ma nikdy neupodozrievali, lebo ocko všetko vždy vybaví. Je úspešný podnikateľ a ľudia tu v okolí ho majú radi. 

Keď som sa ešte obzerala, či som všetko podstatné zobrala alebo skryla, niečo zašuchotalo v kríku vedľa. Myslela som, že je to len nejaká mačka, no išla som sa tam pre istotu pozrieť, nemôžem to riskovať. Prišla som bližšie a kopla do kríku. 

"Au, čo robíš?" ozvalo sa stadial. Skoro som dostala infarkt. 

 "Kto tam je?" opatrne som sa opýtala, dosť som sa bála, isto ma ten človek videl ako som zabila Doriana.

"To je jedno, nie?" povedal a vyšiel z kríkov chlapec, s čiernymi vlasmi a hnedými očami. Mohol mať asi tak 23 rokov.

"Nie je to jedno, ty ma sleduješ?" premerala som si ho a snažila sa zistiť, čo je zač. Nevyzeral, že by bol proti mne. 

"Máš pravdu, sledujem ťa. Alebo skôr Doriana." pozrel na mŕtve telo neďaleko. Ešte že už bola všade tma a nikto nebol nablízku. 

"Ty ho poznáš? Čo vlastne chceš?" nechápavo som sa ho pýtala. Neznášam, keď niečo neviem a som mimo.

"Jasne, Dorian bol môj kolega. Ale často sa zahrával s ohňom, a teraz na to doplatil. Pracujeme pre jedného magora, vymáhame dlhy, postrašujeme iných aby platili.. väčšinou všetko mafiáni. Šéfko zarába, kde sa dá. Ale nikdy nezabíjame, no ty by si sa nám celkom hodila, keď ti to tak ide. Nechceš sa k nám pridať? Teraz som už vlastne len ja a ešte jeden týpek. Celkom slušne by si si zarobila." hovoril úplne normálne. Ja som len otvárala ústa. Veď ešte nemám ani 18 a má sa zo mňa stať ..pracujúci človek? Zasmiala som sa. 

"No ..je to veľmi čudné." stroho som mu odvrkla. Nemôžem mu veriť, možno je to nejaký fízel v utajení alebo čo. 

"Však nemusíš hneď povedať, tu ti dám kontakt a zavolaj. Ja to ešte doriešim so šéfom. A myslím to vážne, potrebujeme niekoho na takéto vraždičky a ty vyzeráš tak nevinne, si úplne vhodná." podal mi bielu kartičku s nejakou adresou a číslom. 

"No, uvidím, ale veľkú šancu tomu nedávaj." vytrhla som mu vizitku z ruky a utekala preč. Už nech som doma pri svojom ockovi. Pri tom hnusnom podrazákovi!

Otvorila som dvere, pozrela na hodiny. Už bolo niečo po desiatej. Vybehla som hore a zaklopala na dvere ockovej pracovne. 

"Ďalej." ozvalo sa tichým hlasom. 

"Ahoj ocko." zbehla som k nemu a sadla si naňho obkročmo na stoličku ako zvyčajne. On sa trochu usmial, ale nebolo to také ako predtým.

"Čo moja?" pohladkal ma po vlasoch. "Kde si bola do teraz?" opýtal sa vážnym hlasom a pritom si ma obzeral. 

"Von, len tak sa prejsť a vyriešiť pár vecí, veď vieš. Chcela som sa s tebou ešte porozprávať o Jasmine." vyhŕkla som naňho. "Ale musíš mi sľúbiť, že budeš úprimný." prešla som mu prstom po krku. Jeho vôňa bola taká úžasná, že som už zase nevnímala okolitý svet len jeho.

"Aj ja som sa o tom chcel porozprávať Miška, tak spusti." prehrabol mi znova vo vlasoch.

"Prečo si s ňou chcel mať sex? Ty ma už nemáš rád?" spravila som smutný výraz. On sa mi len pozrel do očí. 

"Také ani nehovor Miška, vieš, že teba mám najradšej na svete, nikoho už nebudem mať radšej než teba, to mi môžeš veriť. Jasmine vtedy za mnou prišla sem do pracovne a začala ma zvádzať. Neviem čo to do nej vošlo, a ja som sa proste neubránil. Viem, som hlupák, ale ženám sa niekedy ťažko odoláva. Prepáč mi to, tak strašne to ľutujem." bolo to celé také pekné, čo povedal, ale nemôžem mu len tak prepáčiť.

"Prečo si to urobil? Ako ti teraz môžem veriť, že to neurobíš zase?" pozrela som sa mu dole a chytila ho za ruky. Rada som sa hrala s jeho prstami.

"Ani nevieš ako strašne to ľutujem Kvetinka. Ale sľubujem, že ťa nikdy neopustím." povedal a bolo na ňom vidno, že ho to trápi. Chytila som mu hlavu do rúk a pobozkala ho. On si dal ruky okolo môjho pásu a silno ma objal. Cítila som sa pri ňom tak bezpečne.

 "A už si našiel novú domácu?" usmiala som sa naňho.

"Áno, zajtra príde na skúšku, ak sa ti nebude páčiť, tak môžem nájsť novú." no pozrime, aký je zrazu zhovievavý. "A veľmi ma mrzí, že si Jasmine zabila, nemala by si to robiť, viem, že to robíš, aj teraz na tebe cítim ten pach krvi, ale ..nie je to pekné Miška." znova sa mi pozrel do očí. 

"Ja budem robiť čo chcem, Tomáš. O tomto sme sa už rozprávali viackrát a ja som názor zatial nezmenila. Dokonca ma zabíjať baví čím ďalej viac." postavila som sa z neho a začala sa prechádzať po miestnosti. 

"Ale prečo? Mysli aj na to, že ja ťa nedokážem stále kryť a raz za to môžeš ísť do väzenia." začal si ukladať papiere na stole. Ako vidím, radšej mu ani nepoviem o mojej dnešnej ponuke stať sa vrahom na plný úväzok haha. 

"Neboj sa ocko." chytila som ho za ruku a ťahala do mojej izby. Už som naňho  mala takú strašnú chuť.