-1-

361 41 0
                                    

„Dáš si čaj, Ruby?“ spýtala sa jej mama, jediná osoba, ktorá sa o ňu starala. Ruby jej zato bola nesmierne vďačná, len jej to nevedela ani nijak povedať, nieto ešte odvďačiť.
„Ehh.Umm.“ vyšlo z nej a slabo prikývla. Mama sa usmiala a podišla k sporáku. Na vonok úplne bežná činnosť, no Ruby si všimla aj to, čo by si ostatní nevšimli. Jej mama bola akási posmutná, unavená.
Keď sa jej spýtala na čaj, usmiala sa, no nebol to ten pravý úsmev.
Keď Ruby jej ponuku odsúhlasila, mama sa pomalým krokom v chlpatých papučiach so slnečnicovým vzorom presunula k sporáku.
Ruby neunikol ani tichý povzdych.
Následne zapla plyn a postavila čajník na platňu. Všimla si tiež, že dnes na sebe nemala svoj náramok, čo jej Ruby vyrobila, keď bola menšia. A keď mala ešte šancu na normálny život.
Čo sa deje, mami? spýtala sa v duchu. Si v poriadku? chcela sa jej spýtať na toľko vecí, no nemohla. Jednoducho to nešlo. Bodka.

Be there For meWhere stories live. Discover now