Be there For me

-27-

Ich životy plynuli ďalej. Ruby sa vodilo lepšie. Jordan za ňou pravidelne chodieval, dokonca pred ňou Daisy vôbec nespomínal, za čo bola len rada.
Ani jej mama už nepôsobila tak napäto, práve naopak.
Len Theo sa akosi prepadal.
Chodil v tmavom, kruhy pod očami, strapaté vlasy. Dokonca sa Ruby raz zazdalo, že z neho cíti alkohol a cigarety.
Vôbec netušila, čo sa mu deje. Myslela si, že cez Liviu už sa dávno preniesol. Nechápala tomu.

„Theo! Kam zas ideš!“ zakričala naňho mama jedného večera, keď sa zas pokúšal nebadane vytratiť z domu.
„Von,“ zamrmlal a tresol dverami. Potom Ruby už len začula vzdych a život išiel ďalej.

Chcela si ho odchytiť, chcela sa s ním porozprávať, ale ako? Teraz by mal na ňu istotne ešte menšiu trpezlivosť ako obyčajne. Tváril by sa, že jej nerozumie...
No ona dostala nápad.
Napísala Jordanovi správu, že sa má urýchlene dostaviť k nim domov.
Nečakala, že to vezme vážne, bol to len pokus o žart, veď bolo takmer desať hodín večer.
Ale on prišiel.
„Stalo sa niečo? Si v poriadku?“ nabehol do jej izby, ani nepozdravil jej mamu, taký bol vystrašený.
Totižto, vždy, keď mu Ruby napísala, že má rýchlo prísť, bál sa, že sa jej niečo stalo.
Som v poriadku – ukázala mu gesto, ktorému očividne pochopil.
Už si dopredu predpísala list, aby sa s tým potom nemuseli zdržiavať. Podala mu ho. On však po nej stále nervózne pokukoval.
Fakt som v poho – usmiala sa štuchla ho do ruky. To už ukľudnilo aj jeho a pustil sa do čítania.