Be there For me

-45-

Čas plynie oveľa rýchlejšie, keď ho máte s kým tráviť.

Keď máte niekoho, kto sa o vás stará; kto vám denno-denne zlepšuje náladu; kto vás vždy vypočuje; a kto vás má rád.

Presne takto bolo medzi Ruby a Jordanom. Boli si tu navzájom jeden pre druhého.
On jej zlepšoval náladu, vždy keď o sebe mávala pochybnosti, ona ho zas rozveseľovala, keď videl Thea a Daisy, akí sú spolu šťastní.
Sám si nakoniec priznal, že sa v nej zmýlil. Dokonca aj pochopil Thea, ktorý mu vysvetlil, že Ruby bol blázon už od základnej.
Síce už neboli kamaráti, no aspoň už to nebolo také zlé ako predtým.
Jordan sa vždy po škole stavil u Ruby a rozprával jej, čo zažil. Stala sa z toho taká ich denná rutina. Vždy prišiel s niečím novým. Ruby ho mohla počúvať celé hodiny.

Neskôr mu vysvetlila jej teóriu o tom, akí sú ľudia nevšímaví.
Pozri na tú pani, napísala do telefónu a ukázala na dotyčnú. Čo si všimneš ako prvé?
„Hmm. Noo. Je vysoká a štíhla, môže mať okolo dvadsaťpäť...?“ Jordan sa na ňu pozrel, no Ruby len záporne pokrútila hlavou.
Všetci ľudia sú príliš zaslepení povrchnosťou, aby si všímali detaily...to, ako sa ľudia naozaj cítia.
„Nerozumiem.“
To by si si musel prežiť takých pár nudných rokov, ako ja, počas ktorých by si len sledoval okoloidúcich. Potom by si prišiel na to, čo si treba všímať, čo nám skutočne tento svet ponúka.
Pozri, isto si si nevšimol, že je vydaná, a tiež ti uniklo, že má na saku malý fľak od kávy, pravdepodobne je dosť zaneprázdnená.
Všetky príbehy ostatných ľudí sú tak pozoruhodné, no každý je príliš zahľadený do seba.
„A čo tvoj príbeh?“
Ja žijem príbehmi iných, môj príbeh doteraz nemal nejaký bohatý dej.
„Doteraz,“ šepol a usmial sa na ňu.
Nasledujúcu hodinu strávili pozorovaním a odhadovaním okoloidúcich. Jordan pochopil, čo tým Ruby myslela.
Mala pravdu.