Be there For me

-43-

Bolo sedem hodín ráno.
Jordan sedel s Ruby v čakárni. Kontrolná prehliadka, ako každé dva týždne.
Mama mala dôležitú poradu, aj keď pre Ruby by obetovala všetko, ale Jordan sa dobrovoľne ponúkol, že sa vypýta zo školy, a že ju zavezie tam aj domov.
„Čo to je vlastne za prehliadku?“ spýtal sa jej a podal jej telefón s klávesnicou.
Taká všeobecná. Berú mi krv, kontrolujú tlak a tak ďalej.
„Môžem ísť s tebou dovnútra?“
Je mi to jedno, ale budem si vyzliekať tričko, uškrnula sa.
„Kľudne sa otočím chrbtom a budem celú dobu stáť otočený k dverám.“ pousmial sa.
Ako chceš.

Z dverí vyšla sestra a zavolala Ruby dovnútra. Jordan ju odtlačil a vošiel dnu aj s ňou.
„Tak sa na to pozrime,“ zamumlal si doktor. Najprv ju popočúval, potom jej zmeral tlak, zobral krv a nakoniec ju postavil na váhu. „Ale pozrime sa!“ zaradovane sa na ňu usmial. Aj Jordan spozornel. Ruby mala síce vyzlečené tričko, no on sa k dverám neotočil.
„Čo?“ spýtal sa Jordan.
„Je to síce pol kila, no aj to pre teba veľký úspech, Ruby! Skvelé, som skutočne rád, že si nabrala aspoň čosi. Vyzeráš oveľa zdravšie, a ten úsmev na tvári,“ doktor sa s ňou bavil veľmi priateľsky. „Nechaj ma hádať...že za to vďačíme tomu mládencovi, čo?“ ukázal na Jordana, ktorý sa na Ruby usmial. Ona si myslela, že sa prepadne od hanby. Rozprával sa s ňou stále rovnako, ako s dieťaťom. Ale nevadilo jej to.

Jej zdravotný stav sa zlepšil a to bolo podstané.
A áno, ak sa pýtate, je pravda, že za to vďačila Jordanovi.