Be there For me

-11-

Na ďalší deň sa Ruby rozhodla ísť do mesta. 
Popravde, prekvapilo to aj mňa a to ju poznám lepšie než ktokoľvek z vás. Sama som totiž jej autorom.
Ruby nikdy do mesta nechodila. Bála sa ľudí. Bála sa, čo by si o nej ľudia mysleli.
Aké hlúpe.

Jej rodina si myslela, že len chce vidieť po dlhej dobe väčší okruh ľudí a pripomenúť si mesto, no pravda bola úplne niekde inde.
Ruby len tajne dúfala, že by mohla zazrieť Theovho kamaráta, Jordana.
Síce sa možno naoko tvárila, že ju vôbec nezaujíma, no v skutočnosti to bolo presne opačne. Zaujímal ju už len preto, že to bol jediný človek, ktorý sa s ňou bavil bez akéhokoľvek problému. Mala pocit, že sa pri ňom za svoje postihnutie nemusí hanbiť. Pri ňom zabúdala, že vôbec nejaké má.
„Kam pôjdeme? Chceš si ísť pozrieť nejaké nové veci? Môžme sa staviť aj na obed a dať si aj dezert,“ rozprávala jej mama. Ruby len bezducho prikývla, jej myšlienky stále behali okolo spomínaného Jordana.

Prečo jej tak pomotal hlavu?