Be there For me

-5-

Theo sedel stále v rovnakej pozícii so sklopenou hlavou.
Ruby si všimla, že si na malý okamih čosi zamrmlal pre seba, no nepodarilo sa jej zachytiť, čo. Sluch síce mala dobrý, no nedokázala rozoznať slová, ktoré mu vybiehali spopod pier. Odkašľala si, aby pritiahla jeho pozornosť.
Čo sa deje? – ukázala mu. Na jej otázku len mykol plecami. Už ani nedúfala, že by jej odpovedal, keď potom...

„Vieš Ruby...Som smutný. Smutný z toho, že si skončila takto. Smutný z toho, že sa trápiš. A nielen ty...aj mama už má toho dosť.
A navyše...ach...Livia sa so mnou rozišla.“ vzdychol.

Najviac ju zaskočila posledná veta. Livia? Tá Livia, ktorá bojovala celé tie roky, aby mohla byť s ním? Ona sa s ním rozišla? To nedávalo zmysel.

Ruby cítila úzkosť, bolo jej Thea ľúto. Mala ho veľmi rada, bol to dobrý brat.
Až na to, že jej nevenoval až takú pozornosť, akú by chcela. Všetko robil len s matkinými príkazmi.
Je mi to ľúto, naznačila so sklopeným zrakom.
„Aj mne.“ povedal.
Jej vyjadrená ľútosť nepatrila len k rozchodu s Liviou. Patrila ku všetkému. Bolo jej ľúto, že kazí životy.
Bolo jej ľúto, že jej rodina si to odniesla takmer rovnako ako ona.
Už nebola šťastná.
Teraz sa trápila.