Život so Zázračnou generáciou (KnB)

14. Kapitola: Tímová práca

Na druhý deň

,,Kurokocchi, vieš niečo o Yuno?" zúfalo sa ho opýtal Kise, keď sa pripravovali na odchod na zápas.

,,Je mi ľúto, ale nič o nej neviem..." povedal Kuroko pokojným hlasom.

,,Ako môžeš byť taký pokojný, Kurokocchi? To sa o ňu ani len trochu nebojíš?" znovu sa ho opýtal Kise

,,Ani nie..." odpovedal Kuroko.

,,Haa?! Kurokocchi, to bolo trochu necitlivé...!" povedal Kise s falošnými slzami.

,,Viem, že si dokáže poradiť aj sama... takže sa o ňu až tak nebojím." povedal Kuroko s jemným úsmevom.

,,No tak vy dvaja, už je čas!" zakričal na nich Aomine. Kise a Kuroko sa o chvíľu pripojili k ostatným a začali sa pripravovať na zápas.

-------------------------------

,,Ak si vy dvaja nepohnete, tak ten zápas zmeškáme!" skríkla som na rodičov, ktorí sa zastavili pri každej chobotine, ktorú videli.

Keď som videla, že ma úplne ignorovali, išla som sa na zápas pozrieť sama. Len tak-tak som sa dostala s barlami po schodoch dole k zábradliu. Pritiskla som sa na hrubé zábradlie a zvedavo sa pozrela na tabulu s bodmi. Prehrávali o desať bodov. Nemohla som tomu uveriť. Len o pár minút neskôr dostali ďalší kôš a tým aj jedenásť bodový rozdiel.

,,Time out!" zakričal tréner Teiko. ,,Neviem, čo je to dnes s vami, ale spamätajte sa konečne! Hlavne ty Aomine! Tváriš sa, akoby si poprvé hral v zápase!" nakričal na neho tréner. ,,Ak to takto bude pokračovať, budem nútený ťa vystriedať...!" povedal tréner s chladným pohľadom. Aomine celý stuhol a pevne zovrel päste.

Oddychový čas skončil a všetci hráči sa vrátili na ihrisko. Keď som videla ich hru, všimla som si, že ich niečo trápi. Neprešlo ani päť minút a už dostali ďalší kôš. Teraz Nižšia stredná škola Yomi viedla o dvanásť bodov a práve vtedy, keď padol kôš, ozvala sa rozhodcova píšťaľka. Bola to píšťaľka na striedanie hráčov.

Keď Aomine prišiel k lavičke so zovretými päsťami, nemohla som to vydržať.

,,Aomine, ty bastard! Takto sa hrá basketbal?! Ešte raz urobíš nejakú chybu a osobne sa postarám o tvoj tréning!!" vykríkla som na celú halu. Všetci sa na mňa okamžite pozreli.

,,Y-Yuno? A ty tu čo robíš?!" prekvapene sa ma opýtal Aomine.

,,Huh? Em... Doma som sa nudila, tak som sa rozhodla, že sa na vás pôjdem pozrieť..." odpovedala som s jemným úškrnom. ,,Nemusíte mať výčitky z toho, čo sa mi včera stalo... Buďte proste sami sebou a... Získajte body naspäť!" poviem a diabolsky sa uškrniem. Ostatný to pochopili veľmi rýchlo a boli pripravený bojovať ďalej.

,,Ach... Vyzerá to, že nemám inú možnosť. Vráť sa späť, Aomine." povedal tréner so založenými rukami.

Po mojich slovách sa všetci spamätali a všetky stratené body získali späť. Po pol hodine sa zápas skončil. Teiko vyhralo proti Yomi 173 - 51.

Hneď po zápase som chalanov počkala pred hlavným vchodom, aby som im mohla zablahoželať.

,,Yuno!" zakričala Momoi, keď bežala ku mne.

,,Momoi?" prekvapene poviem a odrazu sa ocitám v pevnom objatí.

,,Som tak rada, že si prišla!" povedala so širokým úsmevom a ešte viac ma zovrela v objatí.

,,Zase ju nemusíš umačkať k smrti! Ešte sa nám zíde...!" povedal Aomine a diabolsky sa uškrnul.

,,Huh? A-ak si myslíš, že na vás budem dohliadať len kvôli tomu, že sa sami neviete dať dokopy, tak sa hlboko mýliš!" poviem a urazene odvrátim zrak.