Život so Zázračnou generáciou (KnB)

17. Kapitola: Chcem byť navždy po tvojom boku!

Z tréningu sme išli rovno domov. Išli sme všetci spolu až na Akashiho, pre ktorého prišli ako každý deň. Dosť ma to štvalo, pretože som mala pocit, akoby sme ho vynechávali z tímu.

,,Yuno? Yuno?!" volala na mňa Momoi.

,,Huh? Čo je?" spamätala som sa zo zamyslenia a prekvapene sa na ňu pozrela.

,,Si nejak mimo. Chcela som si len o niečom s tebou pohovoriť." povedala s jemným úškrnom. ,,Vieš, že je za chvíľu nový rok že? Akashi má o pár dní narodeniny a tak som chcela-"

,,Akashi má narodeniny?" vykríknem na celú ulicu.

,,Šššš!" upozornila ma Momoi s prstom na ústach.

,,Hey, Satsuki! O čom sa vy dve rozprávate?" ozval sa Aomine, keď aj s ostatnými kráčal k nám.

,,O- o ničom!" vykrúcala sa Momoi.

,,Všetci dobre vieme, že má Akashi za pár dní narodeniny, nemusíš to pred nami tajiť." povedal Aomine so zamračeným pohľadom.

,,Takže vám nebude vadiť, ak mu pripravíme oslavu?" zvedavo som sa opýtala.

,,Samozrejme, že nie! My budeme len radi, ak sa budeme držať bokom. Predsa len je to práca pre dievčatá..." poznamenal Aomine.

,,Tak fajn, pustíme sa do toho!" vyhlásim s úsmevom na perách.

,,Môžme začať už hneď, čo takto u mňa doma?" navrhla Momoi.

,,To by bolo super!" poviem so širokým úsmevom a rozbehneme sa spolu k nej domov. ,,Minna, uvidíme sa zajtra v škole!" zakričím za behu a potom sa im stratíme z dohľadu.

,,Sme si istý, že sme to mali zveriť práve tým dvom?" opýtal sa neisto Aomine.

,,Ty si s tým prišiel pokiaľ sa nemýlim a naviac nechceš, aby to dopadlo tak, jak minule že?" opýtal sa ho Midorima s vražedným pohľadom.

,,Erh... Radšej by som chodil každú nedeľu do kostola, než aby sme zažili znovu to peklo!" odvrkol Aomine.

,,Hahaha! Neverím, že to vyšlo z tvojich úst, Aominecchi! Haha!" zasmial sa Kise.

,,Sklapni, Kise!!" zareval Aomine a udrel ho po hlave.

,,Auč!"

---------------------------------------

Keď sme prišli k Momoi domov, okamžite sme začali riešiť Akashiho narodeniny. Riešili sme všetko možné. Od výzdoby až po tortu. Všetko sme museli naplánovať do detailov a ak mám pravdu povedať, nebolo to ľahké. Keď sme všetko mali hotové, úplne vyšťavená som sa vrátila do bytu, kde na mňa už čakal Kuroko.

,,Ako to šlo?" opýtal sa ma s jemným úsmevom.

,,Ah... Celkom dobre. Detaily vám povieme zajtra ráno. Myslím, že si pôjdem ľahnúť... som k smrti unavená...!" so zívnutím poviem a zamierim do kúpeľne. Dám si rýchlu sprchu, ľahnem si do postele a okamžite zaspím.

~~~

Ráno sme s Kuroko vyrazili do školy oveľa skôr než obvykle. Museli sme sa o tom porozprávať aj s chalanmi, aby boli počas oslavy v obraze. Keď sme sa blížili ku školskej bráne, odrazu sme tam zbadali stáť Momoi.

,,Ohayo, Yuno, Tetsu-kun!" pozdravila nás Momoi.

,,Ohayo." pozdravila som ju s jemným úsmevom.

,,Mám dobré správy! Dai-chan a ostatní s tým našim plánom súhlasili!" nadšene povedala Momoi.

,,To som rada..." s úľavou si vydýchnem a všetci traja zamierime do triedy.