Život so Zázračnou generáciou (KnB)

1. Kapitola: Ty si dievča??!!

Začal sa nový školský rok. V areáli strednej školy Teiko je už od rána dosť rušno. Za bránou boli porozmiestňované lavice, za ktorými sedeli predsedovia klubov a čakali na nové prírastky.

,,Nechcete sa pridať do basketbalového klubu?" zúfalo kričalo dievča s ružovými vlasmi do davu študentov.

,,Ahoj Momocchi. Dlho sme sa nevideli...!" povedal vysoký blondiak a pristúpil k lavici.

,,Ah, Ki-chan! Ohayo!" s úsmevom ho pozdravila.

,,Ohayo! Zase si dostala túto prácu?" opýtal sa jej Kise.

,,Áno. Už som si na to zvykla. Konieckoncov je to náš posledný rok takže som to nemohla prepásť...!" so širokým úsmevom mu odpovedala.

,,A chalani tu ešte nie sú?" zvedavo sa jej opýtal.

,,Zatiaľ som videla iba Midorimu. Myslím, že išiel do telocvične..." zamyslene povedala.

Než sa stihla spamätať, Kise už bol na pol ceste do telocvične. Keď dorazil k dverám, začal ich pomaly otvárať. Nakukol dnu a pri koši uvidel stáť Midorimu s loptou v rukách.

,,Zase trénuješ sám?" ozval sa Kise keď vošiel dnu.

,,Áno. Vyhovuje mi to...!" odpovedal Midorima.

,,Človeče, ako ti to môže vyhovovať, keď je to tímová hra?!" podráždene povedal Kise.

,,Pretože v poslednom čase sa vôbec nesprávame ako tím...!" odvrkol Midorima.

,,Takže tiež si si to všimol..." sklesnuto povedal Kise.

,,Samozrejme že áno! Všetci sme sa za tie roky zlepšili a každým víťazstvom sa to len zhoršuje...!" trochu podráždene zavrčal Midorima. ,,Preto trénujem radšej sám!" povedal a zamieril k dverám.

Kise ešte chvíľu nad tým premýšľal a potom sa rozbehol za Midorimom. Spoločne sa vrátili k Momoi, ktorá znudene sedela na stoličke a pozorovala prvákov.

,,Ako to vyzerá?" zvedavo sa opýtal Kise.

,,Už som z toho zúfalá. Za tú dobu čo tu sedím sa tu objavili iba traja prváci...!" sklesnuto povedala Momoi.

,,Momoi-chan, tento papier je tu ako dlho?" spýtal sa Kise a podal papier Momoi.

,,Neviem. Nespomínam si, že by ho tam niekto položil..." prekvapene povedala a pozorne začala čítať prihlášku. ,,Hmm....Yuno Taiga. Trochu divné meno na chlapca ale vôbec som ho tu nevidela...!" povedala Momoi a zasunula prihlášku medzi ostatné.

,,Možno si bola tak zaneprázdnená tími tromi, že si si ho ani nevšimla..." so smiechom povedal Kise.

,,BAKA!!" zakričala Momoi a treskla ho svojim diárom po hlave.

,,Au, si krutá Momocchi!" povedal Kise a chytil sa za hlavu.

,,Ohayo gozaimasu...!" ozval sa tichý hlások na ktorý okamžite obaja reagovali.

,,Tetsu-kun! Chýbal si mi. Tak dlho sme sa nevideli...!" vykríkla Momoi a pritisla sa na neho svojim bujným poprsím.

,,Nemôžem dýchať Momoi-san. A videli sme sa naposledy včera...!" povedal Tetsu keď dychtivo lapal po vzduchu.

,,Kurokocchi! Už som myslel že neprídeš...!" s úsmevom povedal Kise.

,,Vždy chodím o takomto čase." povedal Kuroko a všimol si na stole prihlášky.

Jednu si vzal do ruky a pomaly si ju začal čítať. Potom sa pozrel do davu študentov s čudným pocitom.

,,Hey, Kurokocchi. Môžem sa s tebou porozprávať?" s vážnym výrazom sa ho opýtal Kise a obaja zamierili za budovu telocvične.