Život so Zázračnou generáciou (KnB)

9. Kapitola: Itomori

Keď som stála pred tou veľkou mapou, hľadala som štvrť, v ktorej by mal pravdepodobne bývať môj otec. Konečne som ju našla. Prehodila som si tašku cez plece a pomaly kráčala von zo stanice. Len tak-tak som stihla autobus, ktorý mieril do mesta. Cestou som premýšľala, čo poviem alebo čo urobím, keď sa s ním stretnem.

Keď som vystúpila v meste, mala som pocit, akoby som tu už raz bola. Z tašky som vytiahla papier, na ktorom bola tá adresa a začala ju pomaly hľadať.

Celé dve hodiny som blúdila po meste ale nemohla som tú adresu nikde nájsť. Keď som už bola zúfalá, pýtala som sa ľudí ale ani oni my nevedeli pomôcť. Ešte chvíľu som blúdila po meste až kým som nenatrafila na malú kaviareň v strede ulice.

Vošla som dnu a sadla si k stolu pri okne. Z tašky som vybrala papier s adresou a položila ho na stôl pred seba.

,,Dobrý deň, čo by ste si dali?" opýtala sa ma staršia čašníčka, keď pristúpila k môjmu stolu.

,,Huh? Hm... dám si len čistú vodu, ďakujem." s jemným úsmevom poviem a potom sa zase sklesnuto pozriem na ten papier s adresou.

,,Huh? To je adresa v Itomori? Prečo by taká mladá slečna ako ste vy chcela ísť do Itomori?" s úsmevom povedala čašníčka.

,,Vy poznáte tú adresu?" prekvapene som sa jej opýtala.

,,Áno, je to len tri kilometre na západ. Je to malebná dedinka, ale už tam skoro nikto nežije až na pár ľudí, ktorí sú tomu miestu oddaní. Už dlhé roky tam nejde žiadny autobus, takže dostať sa tam je docela náročné." povedala čašníčka a odišla preč.

Neváhala som ani sekundu. Vybehla som z kaviarne a vonku sa snažila zorientovať na západ. Pre istotu som sa opýtala okoloidúcich, ktorí mi ukázali správny smer. Rozbehla som sa tým smerom, ktorý mi ukázali a tentokrát som dúfala, že konečne nájdem to, čo hľadám.

------------------------------------

,,Hey, Tetsu! Prečo sa tak dlho pozeráš na tú tabuľu? Strácame čas...!" povedal mrzuto Aomine.

,,Snažím sa nájsť najbližší vlak do Itomori." povedal Kuroko.

,,Itomori? Tam býva tvoj otec?" prekvapene sa ho opýtala Momoi.

,,Myslím, že áno." s vážnym výrazom povedal Kuroko.

,,Myslíš?! Ty to nevieš?" skríkol prekvapene Aomine.

,,Už pár rokov nie sme v kontakte, preto som si nie istý či tam ešte žije alebo nie." povedal sklesnuto Kuroko.

,,Vyzerá to tak, že nemáme inú možnosť." povedal Midorima.

,,Nenašiel som žiadny spoj..." povedal Kuroko a sklesnuto sa otočil na ostatných.

,,Samozrejme, že si ho nenašiel..." ozval sa za nimi starý ženský hlas za ktorým sa všetci obzreli.

,,Prepáčte, ale čo ste tým mysleli?" prekvapene sa opýtala Momoi.

,,Do Itomori už dlhé roky nechodí žiadny vlak ani autobus. Musíte ísť do Nagana a odtiaľ tri kilometre na západ." povedala starenka a išla si zase po svojom.

,,Nagano?" prekvapene sa ozval Kise.

,,Nebojte sa, viem kde to je..." s istotou povedal Kuroko a všetci naraz zamierili k pokladni.

------------------------------------

Išla som už asi hodinu a nikde nebol ani náznak toho, že by tu mala byť nejaká dedina. Na chvíľu som sa zastavila, aby som popadla dych. Keď som sa zastavila, obzrela som sa a uvidela úplne celé mesto. Neviem prečo, ale celú cestu som mala pocit, že idem nesprávne. Okolo sa rozprestieral obrovský hustý les. Zišla som z cesty a na chvíľu zašla do tieňa lesa. Oprela som sa o obrovský strom, z ktorého som mala dobrý výhľad na cestu.