Akashi Seijuro, Murasakibara Atsushi, Midorima Shintaro, Aomine Daiki, Kise Ryouta a Kuroko Tetsuya. Títo všetci tvoria baskedbalový tím strednej školy Teiko. Je to tím, ktorý nebol doposiaľ porazený.
Jedného dňa spoznali dievča, ktoré im od základ...
Bol piatok. Pre niektorých to bol celkom obyčajný deň ako každý iný ale pre nás bol dnešok výnimočný a veľmi dôležitý. Dnes mal totiž Akashi narodeniny. Celý týždeň sme sa na dnešok psychicky aj fyzicky pripravovali a poviem vám pravdu, nebolo to jednoduché.
Ráno bolo celkom obyčajné. S Kurokom sme prišli do školy ako prvý. Po príchode sme zamierili rovno k Akashiho skrinke, kde sme si rozložili veci a mohli začať. Jediné, čo sme spravili bolo, že sme na jeho skrinku nalepili pár papierikov s milými slovami a to všetko sme ešte prelepili nápisom "Všetko najlepšie k narodeninám!"
Potom sme sa s Kurokom presunuli k hlavnému vchodu, kde sme počkali na ostatných. O desať minút neskôr dorazili všetci naraz a tvárili sa, akoby o ničom nevedeli. Jemne som sa usmiala a všetci spolu sme vyrazili smerom do triedy keď vtom ma Midorima chytil za ruku a odtiahol ma trochu na bok z chodby.
,,Včera som sa dozvedel, že ešte dnes Akashi odlieta do Anglicka ku svojej tete a má tam stráviť celé prázdniny." povedal Midorima trochu znepokojene.
,,To znamená, že budeme musieť náš plán trochu pozmeniť... Najdôležitejšie zo všetkého je, aby sme sa tvárili, akoby sme na to úplne zabudli, aby nemal podozrenie!" poviem trochu zamyslene.
,,Súhlasím. Tak ja to idem povedať ostatným." povedal Midorima a odišiel do triedy. Musím niečo vymyslieť a musím to vymyslieť rýchlo!
Hneď potom, ako mi to Midorima povedal som zamierila k skrinkám, aby som na Akashiho počkala a dozvedela sa o tom jeho odchode viac. Keď konečne prišiel, pomaly a hlavne nenápadne som mu išla naproti.
,,Ohayo, Akashi!" poviem so širokým úsmevom.
,,Ohayo, Yuno! Potrebuješ niečo?" opýtal sa ma s jemným úsmevom.
,,Ani nie, len... Midorima mi hovoril, že dnes odchádzaš do Anglicka. Kedy odchádzaš?" zvedavo som sa ho opýtala.
,,Otec chcel, aby sme odišli hneď po škole ale prehovoril som ho, aby sme išli až na večer. Chcel som dnes byť s vami kedže sa dlhšiu dobu neuvidíme..." povedal trochu sklesnuto ale stále s úsmevom na tvári.
,,Super!" nadšene poviem a pevne zovriem päste.
,,Huh?" ,,T-to si nevšímaj! Tak ja už pôjdem do triedy... Uvidíme sa v škole, Akashi!" s úsmevom poviem a rozbehnem sa do triedy ale v skutočnosti som sa schovala len za roh skriniek a zvedavo ho pozorovala. Keď sa pozrel na skrinku, úplne stuhol a jeho výraz hovoril za všetko. Potichu som sa zasmiala a spokojne odišla do triedy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
--------------------------------------
Po prvej hodine sme sa všetci stretli na chodbe a vysvetlili si nový plán. Našťastie to všetci pochopili veľmi rýchlo, čo som bola rada.
