Football Love

Vianoce 🎄

Konečne doma. Dnes je 23.12 a je čas na oslavu najkrajšieho dňa v roku. Zajtra prídu Vianoce. Naši k nám pozvali celú rodinu aby sme spolu oslávili tento sviatok. Robíme to tak každý rok.

Na štedrú večeru musí byť všetko perfektne pripravené. Ja s maminou ideme upiecť medovníky a rôzne koláče, ocko zas s Lukom ozdobia celú miestnosť a stromček so svetielkami a rôznymi ozdobami. Zajtra ráno potom už len nachystáme stôl a uvaríme hlavné jedno na večer.

............................

24.12, 19:00

A môžme začať. Večeru začíname vždy modlitbou. Následne nám naša mamina prinesie slávnostne jedlo. Na všetkých je vidieť že im dostatočne chutí. Po večeri nasledujú sladké koláčiky. Tie zbožňujem. A teraz huráá na darčeky.

Dostala som zrkadlovku. Konečne budem môcť robiť pekné fotky. Fotenie je jeden z mojich koníčkov. Ale nikdy som nechodila na žiadny kurz ani nič podobné. Robím len pre zábavu.

"Mamiii, Ocii, Zaraa, pozrite čo som dostal. Ja asi odpadnem to je niečo úžasné" pišťal a skákal od radosti Luka. Dostal dva VIP lístky na futbalový zápas AS Trenčín - Slovan Bratislava a ktomu vyprevadzanie jeho obľúbeného hráča na ihrisko a fotenie s celým tímom AS. Od šťastia nás všetkých poriadne vyobímal a hneď sa aj dohadoval kto pôjde s ním. Voľba samozrejme padla na mňa. Rodičia boli dostatočne zaneprázdnený na to aby s ním kamkoľvek išli. A mne lámalo srdce keď som videla aký by bol nešťastný keby ide s opatrovateľkou. Aj napriek tomu že ma ten futbal až tak nezaujímal nakoniec som súhlasila.

Záujem o futbal som stratila po tom čo môj otec ukončil kariéru. Nie že by ma to nebavilo ale moc som nehľadala príležitostí na to aby som na nejaký išla. Ja som od malička futbal zbožňovala a keď som bola menšia dokonca som ho aj hrávala ale to ešte v Anglicku. Na Slovensku som na to zanevrela. Občas som si pozrela v TV nejaký ten zápas ale už málo. Jediné čo som navštevovala bol náš dorast na dedine. Chodila som sa občas pozrieť na spolužiakov ale aj to po ukončení ZŠ skončilo. V Trenčíne je futbal veľmi známy. Neraz som aj premýšľala či by som sa nešla pozrieť na nejaký ten zápas, no v zapätí som si to rozmyslela pretože Alexa s Leom futbal nikdy nebavil a len s Miou som naň chodiť nechcela.

................................

Okolo 23-tej mi zazvonil telefón. Myslela som že zabijem toho debila čo mi o takomto čase volá. Na displeji mi svietilo Alexovo meno.

"Áno Alex, čo ťa trápi v túto neskorú hodinu? " spýtala som sa ho celkom otrávene. "Len a len vy, slečna Zara, potrebujem pomoc" hneď som vedela že toho celkom dosť vypil. "Prosím ťa Alex choď spať a nerob žiadne hlúposti dobre?"

Bola som z toho celého nervózna. Alex bol síce celkom hanblivý a tichý chlapec a možno niekedy pôsobil až moc nevinne ale v skutočnosti keď ste ho bližšie spoznali zistili ste že je to ťažký prípad. V minulosti ho už Leo vytiahol zo závislosti na drogách. Od vtedy sú vlastne obaja aj taký kamaráti. Taktiež Alex fajčí a veľa krát si aj rad vypije. Vtedy vždy treba aby ho niekto usmernil.

" Ľúbim ťa Zara veľmi, len to som chcel" fú tak toto ma dostalo. Nečakala som to. Musím sa priznať že ešte možno pred rokom som to isté cítila aj ja k nemu. Ale časy sa zmenili a Alex je pre mňa už len dobrý kamarát.

"Alex choď sa vyspať prosím ťa a ak si zajtra budeš niečo z dnešnej noci pamätať potom sa porozprávame.