17 ročná Zara žije svoj život ako každé normálne dievča. Chodí na strednú školu, navštevuje rôzne večierky, má veľa kamarátov. Je milá, usmievavá a veľmi priateľska. V živote jej nič nechýba.
Ako náhle však Zare do života vstúpi Filip, talentovan...
Hneď na druhý deň ráno som zbalila svoje veci a išla na autobus do Trenčína. Bola som celá bez seba a neskutočne som sa tešila na Filipa. Už mi chýbal aj keď som bola bez neho len pár dní.
Vystúpila som a hneď som ho uvidela. Stál s kyticou ruží a prenádherne sa usmieval. ,,Toto je pre teba moja princezná'' podal mi kyticu a vlepil mi poriadne dlhý bozk. Ach ako mi chýbal.
Cesta k nemu bola krátka. Filip má už vodičák aj vlastné auto takže ma prišiel zobrať na ňom len on sám.
Zastavili sme pred jeho domom kde už z okna vykúkala jeho mamina. Videla som na nej že si ma veľmi oblúbila. Brala ma už ako súčasť rodiny. Otvorili sme vchodové dvere a tam ma vítalo to najúžasnejšie stvorenie. Filipov pes Hektor.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zbožňujem ho. Je tak roztomilý. Je ako naše bábätko. Doteraz sa neviem vynadívať na Filipa keď sa s ním hrá. Vtedy mi ide srdce roztopiť. Tak sú neskutočne zlatý. Filip ho má veľmi rád. Často ho nosieva na rukách aj sa s ním hráva. Občas keď u Filipa spím tak k nám v noci Hektor prídem a vyskoči na posteľ. A takto tam prespí celú noc.
Vošla som dovnútra a zvítala som sa z Filipovou maminou. Filip mi zatiaľ zobral veci do jeho izby. Potom som za ním išla aj ja. Samozrejme aj S Hektorom ktorý sa ma nevedel nabažiť. Stále bol pri mne. Filip ma silno objal. ,,Chýbala si mi." Pošepkal mi do vlasov. Potom ma začal bozkávať. Milovala som jeho pery. Ľahli sme si pomaly na posteľ a naše bozky sme stále prehlbovali. V tom nás však prerušila jeho mamina. Kričala aby sme išli obedovať. Tak sme sa pobrali do kuchyne.
Celý deň prebiehal s Filipom úžasné. Pozerali sme film, hrali sa s Hektorom a ešte sa bozkávali. Pre nás to už bola aktivita ktorá trvala stále. Večer sme sa rozhodli ísť na prechádzku.
Kráčali sme po dedine a Filip mi rozprával zážitky ktoré povystrájal keď bol malý. Ukázal mi jeho obľúbené miesta ale aj tie z nepeknými zážitkami. Keď sme už pomaly kráčali naspäť niekto naňho zakričal. Bolo to nejaké dievča. Bola veľmi pekná. Keď som sa pozrela na Filipa videla som ako sa mu zaleskli oči. Ostalo mi nejak smutne. To dievča sa za ním rozbehlo a silno ho objalo. ,,Niky, čo tu robíš?" Spýtal sa jej prekvapene Filip. Nechápala som čo sa deje no cítila som že som tam navyše. Oni dvaja sa začali rozprávať tak som sa pomaly pobrala späť k Filipovi. Ani len si to nevšimol.
Prišla som so slzami v očiach a zavrela som sa v jeho izbe. Jeho mamina na mňa kričala že čo sa stalo ale ja som sa nezmohla ani na slovo. Sedela som tam asi pol hodinu keď prišiel domov Filip. Otvoril dvere na izbe a silno ma objal. ,, Je to najlepšia kamarátka" pošepol mi. Volá sa Niky a prišla z Francúzka kde bola 2 roky na stáži. Nevidel som ju veľmi dlho. Chcel som vás zoznámiť. Ale keď som si všimol že si odišla pochopil som že si si to zle vysvetlila. Mrzí ma to. Niky by ťa chcela spoznať. Dáš jej šancu?" Pozrel na mňa prosebne a mne naozaj odľahlo. Usmiala som sa naňho. ,,Jasné že dám." Hodil sa mi okolo krku. ,,Ľúbim ťa tak veľmi." Povedal mi a naše pery sa spojili v jedny.
