Football Love

Turnaj 🏒

Každý deň v mojej škole je iný. Jeden deň máme množstvo písomiek iný zas poriadne nič nerobíme. Občas chodíme na výlety a niekedy máme v škole koncerty alebo nejaké ľudové vystúpenia.

Sme síce zdravotníci ale náš riaditeľ sa nám aspoň trochu snaží odľahčiť to ťažké učenie.

Ja mám celkom dobre známky. Buď jednotky alebo dvojky. Teda myslím na vysvedčení. Cez školský rok sú celkom prelietavé.

Okrem toho navštevujem rôzne športové krúžky. Je to dosť potrebné keďže ako zdravotníci musíme mať aj nejaký ten pohyb. Chodím na florbal, futbal a hádzanú.

A práve dnes idem reprezentovať našu školu na jeden turnaj. Ideme tam ako florbalový ženský tím tretieho ročníka na zdravotnej. Chceme vyhrať trofej.

Tento turnaj sa hrá na športovom gymnáziu. Turnaja sa zúčastnia okrem nás aj teda gympláci, a ešte umelci a stavbári.

Máme síce silný tím ale gympalčky sú vraj silnejšie. A okrem toho tam budú mať veľkú podporu. Veď tam bude celá ich škola. Celkom sa toho aj bojím. Ale hlavne aby sa naše baby nezbláznili. Na gymnáziu sú vraj neskutočne pekný chalani.

V našom tíme hrajú okrem mňa aj Nicol s Miou. Okrem nich tam máme ďalších 10 dievčat. Vybrali sme len tie najlepšie z nášho ročníka. Ja som kapitánka. Hrávame na dve päťky takže musíme byť kondičné dobre pripravené.

Predierali sme sa miestnosťami zaplnenými žiakmi až k vzdialenej telocvični kde sme mali šatňu. Baby sa nevedeli vynadívať okolo seba. Nechápem čo na tých všetkých chlapcoch videli.

Turnaj mal začať za pol hodinu. Tak sme sa išli ešte rozcvičiť pred úvodným ceremoniálom.

Na týchto stredných školách boli vždy tie turnaje veľmi vážne brané. Niekedy som tomu nerozumela. Načo toľko cirkusu okolo toho?

Aj keď dnes ide o veľa. Víťaz pôjde na celoslovenský turnaj kde budú len tie najlepšie tímy.

Prvý zápas sme hrali s babami z umeleckej. Vyhrali sme ho 3:1.

Keďže na tomto turnaji sa hrá len semifinále a finále tak nás čaká už len zápas o trofej s víťazom zápasu medzi stavbárkami a gympláčkami. Nakoniec ho vyhrali gympláčky a to dokonca až 5:0. Tie budú ťažkým súperom.

Do finálového zápasu sme však išli bez rešpektu. Všetci na nás bučali
a nikto nás nepovzbudzoval. Verte mi nie je to príjemný pocit.

Pred úvodným hvizdom píšťalky sme si dali ešte pokrik. Baby boli dobré nabudené čo ma tešilo lebo som videla že súperiek sa len tak nezľakli.

Prvú tretinu sme neodohrali vôbec zle. Stav bol stále 0:0. No tá druhá to bola čistá katastrofa. Neviem čo sa stalo no zrazu akoby sme prestali hrať. Hneď na začiatku nám strelili dva góly. Naša trénerka na to hneď reagovala.

Po oddychovom čase nám to znovu išlo. Môžem povedať že lepšie ako súperkám. Nakoniec sme stav neobrátili a v tretej tretine sme sa museli pokúsiť o nemožné.

Vstúpili sme do nej s obrovským nasadením čo nám dalo opäť veľkú šancu vyhrať. Hneď na začiatku som strelila pekný gól a už nám stačilo dať len jeden aby bolo aspoň predĺženie. Nakoniec sa nám to aj podarilo. Zápas skončil 2:2 a išli sme na samostatné nájazdy.

Prvý išla súperka a ten hneď aj premenila. No Mia za ňou nezaostávala a dala ho tiež. Stav bol opäť vyrovnaný. Ich ďalšia hračka nedala. Potom išla jedna déčkarka od nás no žiaľ tiež nedala. Už bolo posledné kolo. Ich hračka opäť nedala a tak bol rad na mne. Pokým dám vyhrali sme ak však nie dráma bude pokračovať.

Všetky baby od nás sa držali okolo pliec. Rozbehla som sa ale od nervozity som sama nevedela čo robím. Loptičku som zdvihla a trafila pravý vinkel bránky.

Vyhrali sme. Všetky baby sa rozutekali za mnou. Boli sme neskutočne šťastné. Ten pocit sa nedal ani opísať. Všetci nam tam tlieskali. Nechápali sme. Trofej aj s poukážkou do ďalšej súťaže nám odovzdal sám sponzor týchto turnajov jeden z najlepších hokejistov Marián Hossa. Bolo to ako v krásnom sne.

Filip

Dnes sa u nás na škole konal ženský florbalový turnaj. Celá škola sme boli podporovať naše reprezentantky školy. Chodím na športový gympel a tento rok budem maturovať.

Musím povedať že babám to išlo neskutočne dobre až na to že nakoniec nevyhrali.

Porazili ich zdravoťáčky na čele s mojou vysnívanov frajerkou. Áno zas som ju stretol. Už začínam mať pocit že je to osud. Ona si ma však zrejme vôbec nevšimla.

Ale ja som konečne o nej zistil pár nových vecí a to že chodí na zdravotnú, je tretiačka a neskutočne vie hrať florbal.

Možno sa mi raz podarí zistiť aj jej meno a telefónne číslo. Alebo som len naivný blázon lebo tak pekné, talentované a zrejme (keďže chodí na zdravotnú) aj múdre dievča má už frajera a ja tu nad ňou stále rozmýšľam ako taký pako pritom viem že keby aj vie že vôbec existujem tak o mňa ani len nezakopne. Veď si určite ani nepamätá že ma niekde videla. Už sme sa dvakrát stretli no ani raz nereagovala tak že by ma poznala. A moje meno zrejme tiež nevie. Som ja ale idiot.

"Schop sa Filip veď je to len baba a takých môžeš mať veľa. Veď si nikdy nebol takýto. Vždy si bol tí ten bad boy ktorý mal každú a ktorého každá chcela." Ešte šťastie že mám môj vnútorný hlas. Veď je to pravda ak budem mať raz príležitosť byť s ňou tá príležitosť príde. A teraz by som sa ňou už naozaj nemal zaoberať.