Football Love

Bozk

Bolo krátko pred polnocou keď ma Filip vytiahol von. Bola som rada pretože som bola už celkom unavená z toho tancovania.

"Ideme sa prejsť?" Navrhol mi Filip. Prikývla som. Kráčali sme potichu vedľa seba po dedine. Ani raz sme sa na seba nepozreli iba sme kráčali rovno. Filip ma však zrazu potiahol za ruku a zabočil na nejakú poľnú cestičku ktorá išla do kopca.

Myslela som že si robí srandu ale on pokračoval po nej ďalej. "Ja veru ďalej nejdem" osočila som sa naňho a pozrela sa na moje čierne lodičky. On sa len uškrnul. Ani som sa však nestihla spamätať a už som bola prehodená na jeho chrbte. Ten chlapec sa naozaj nezdá. Pokrútila som nad tým hlavou.

"Si naozaj neskutočný, mohol by si ma dať dolu prosím." kričala som po ňom. "Hneď to bude princezná." Zasmial sa.
Ja ho snáď dnes zabijem.

Konečne sme prišli na vrch kopca a tam ma dal našťastie dolu. Keď som sa však pozrela na okolo skoro som odpadla. Bolo tam naozaj krásne. Všade naokolo bol výhľad na dedinu ale aj na okolité mestá. No okrem toho som si všimla ešte jednu vec. Celý čas ako sme vyšli hore sa Filip pozeral na mňa a len sa usmieval. Snažila som si  to však nepripúšťať.

Zrazu sa pred nami objavil ohňostroj. To sa obzrel už aj Filip. Bol naozaj dlhý a krásny. Po ňom letelo ešte pár lampiónov. Bolo to veľmi pekné. Potom však ostalo iba ticho. Ticho, Ja a Filip.

Zahľadel sa mi do očí. Myslela som si že sa z jeho pohľadu roztopím. Pomaly sa približoval a zrazu ma pobozkal. Boli ste už niekedy v siedmom nebi? Pretože vtedy som sa tak cítila. Hneď som mu bozk opätovala.

Po chvíli zodvihol hlavu a usmial sa. "Vieš že ťa neskutočne ľúbim Parksová?" Musela som sa zasmiať. "Veď aj ja teba"

Posadili sme sa na trávu a on ma chytil do objatia. Ešte asi hodinu sme tam len tak sedeli a pozorovali hviezdy.

"Takže sme oficiálne spolu" musela som sa to spýtať. Pozrel sa na mňa a pobozkal ma. To mi ako odpoveď stačila.

Keď už bolo na čase aby sme sa vrátili na svadbu prehol si ma znovu cez plece a niesol ma dolu. Keď som mu však znovu na to pindala neváhal a buchol ma po zadku. Potom som už radšej ostala ticho.

Do sály kde už bola zábava skoro u konca sme vstupovali ruka v ruke. Všetci na nás hádzali spýtave pohľady. My sme len mykli plecami a usmiali sa na seba.

Filip ma potiahol za ruku k jeho rodičom. Tí sa na nás usmievali. "Mami, Tati, toto je moja Zara. Viem že sme spolu len chvíľu ale mali by ste ju spoznať." Rozprávala som sa s nimi ešte dlhú dobu. Boli veľmi príjemný a hneď ma prijali do rodiny až som sa musela zasmiať. Našim som to však odvahu povedať nemala.