Football Love

Nedorozumenie

Prešiel týždeň od toho čo sa stalo na tej párty. S Alexom som sa porozprávala a vysvetlila mu že je pre mňa najlepší kamarát, pomaly ako brat ale nič viac. Je to pre neho teraz ťažké ale viem že sa z toho dostane a bude to opäť všetko v poriadku. Hlavne nech už nerobí žiadne hlúposti.

S Miou a Leom sme sa ani ja ani Nicol prvé tri dni vôbec nerozprávali. Vedeli prečo keďže sme im to obe najskôr vykričali. Teraz sa už znovu normálne bavíme.

A Filip? Tomu som sa chcela poďakovať lenže má zamknutý  Facebook aj Instagram a inak sa s ním nemám ako spojiť. Tak som sa rozhodla že pôjdem na zápas a budem dúfať že bude nejaká šanca sa s ním stretnúť. Zavolala som aj Nicol lebo keby tam idem sama je to od veci. Miu som ešte nevolala lebo sa stále na ňu hnevám.

Na štadión sme prišli tesne pred začiatkom. Mali sme miesto úplne na spodku pri lavičke domácich. Dúfala som že ma počas zápasu uvidí.

Zápas sa vyvíjal pre Trenčanov veľmi dobre. Vyhrávali síce len 1:0 ale bolo to fajn. V 52. minúte sa začal Filip rozcvičovať. Keď som si však už myslela že má uvidel vždy sa pozrel inde.

Nastúpil až v 70. minúte. Musím uznať že talent teda má čo naozaj ukazuje v každom zápase. Zápas nakoniec AS doviedol do víťazného konca.

Po zápase sa chlapci išli poďakovať divákom. Ako som predpokladala tým čo sú pri mantineloch išli podávať aj ruky. Potiahla som teda Nicol a postavili sme sa pri mantinel. Tie mantineli samozrejme že neboli ako na hokeji ale podobalo sa to na to.

Chalani sa blížili a tak som im na gratuláciu podala ruku. Filip išiel až posledný. Keď sa už blížiš vytiahla som z tašky dezert. Kúpila som mu z vďačnosti Rafaelo. Už som netrpezlivo čakala kým príde keď sa zastavil pri niekom kúsok od nás a začal sa s ním rozprávať.

Na štadióne už bolo len málo ľudí ale my sme s Nicol ešte stále netrpezlivo čakali. Keď sa odtiaľ už konečne pobral myslela som si že sa už pri nás ani nezastaví. No napokon zastal.

Pozrel na nás a letmo sa usmial. Podala som mu Rafaelo a poďakovala sa. Zareagoval však čudne. "To nestalo za nič a to Rafaelo zjedzte, dúfam že je tvojmu frajerovi lepšie" dopovedal to a odišiel.

Ostala som tam stať ako prikovaná. Keď som si uvedomila čo povedal chcela som protestovať no bolo už neskoro. Rafaelo mi ostalo v roku a ja som pochopila prečo takto reagoval. On si myslel že mám frajera a preto si drží odstup. Mňa snáď z toho Alexa raz porazí.

Filip

Dnes som nastupoval na zápas až v 70.   minúte. Napokon sme vyhrali aj keď len 1:0. Po každom víťaznom zápase robíme ďakovačku pre divákov. Aj dnes sme ju mali.

Podávali sme si ruky s divákmi a tí nám blahoželali. Je to vždy od nich veľmi milé. Po ceste som sa zastavil aj pri kamarátoch ktorý ma prišli dnes podporiť. Avšak keď som bol už skoro na konci zarazila ma jedna osoba ktorá tam stála.

Bola to Zara. Najskôr som ju chcel obísť no napokon som sa pri nej zastavil. Už len preto že prišla podporiť náš tím.

Podala mi do ruky nejaký dezert a povedala ďakujem. Bolelo ma to ju znova vidieť. Odpovedal som jej že to nestálo za nič a podal jej naspäť ten dezert nech ho zjedia s babami, nakoniec som ešte dodal že dúfam že sa má jej frajer už lepšie. Potom som sa zobral a rýchlo odišiel.

Viete keď sme odnášali toho chalana naspäť do klubu vyznal jej lásku. Pochopil som že sú spolu lebo ona ho objala. Vtedy ma to veľmi ranilo.

Hneď ako som ho položil do toho boxu odišiel som. Nedokázal som byť už ani chvíľu pri nej. Strašne ma trápil pocit že nebudem môcť byť s ňou a že nemám žiadnu šancu získať ju. A tak som si povedal že sa budem vyhýbať akémukoľvek kontaktu s ňou.