Football Love

Svadba 👰

Dnes idem s našimi na svadbu mojej tety. Celkom sa aj teším a konečne si užijem takú tu dedinskú Slovenskú svadbu. Ešte priznám sa som na takej nebola. Väčšina našich známych je totiž z Anglicka a tam to funguje trošku inak.

Hneď ako som ráno vstala išla som sa umyť. Potom som zbehla do izby a rýchlo na seba obliekla šaty (hore) a obula si k tomu čierne lodičky. Zbehla som dole po schodoch kde už boli všetci.

Prišla k nám kaderníčka ktorá nás postupne všetkých učesala. Ja som si nechala spraviť vlasy takto:

Keď sme už boli pripravený mohli sme vyraziť do kostola.

Filip

Dnes som mal ísť s rodičmi na svadbu nejakého ich kamaráta. Má už 45 rokov a ide sa ženiť? Je to celé čudné. Veru nechcelo sa mi tam moc ísť. Načo sa predsa budem trepať na svadbu niekoho koho vôbec nepoznám? No rodičia boli presvedčení že by som tam mal ísť aj ja keď ma už pozval. Tak som teda súhlasil.

Obliekol som si čierny oblek a kto mu čierne adidasy čiže som vyzeral asi nejak takto:

Mne sa to celkom páčilo. Bol to proste taký môj štýl. Mamina ma síce presviedčala aby som si dal slušné topánky ale nejak som to zahovoril.
Teraz už len prežiť tu svadbu a bude všetko fajn.

Nastúpil som teda s našimi do auta a pobrali sme sa do kostola.

Zara

Stali sme pred kostolom a čakali na príchod ostatných hostí a aj nevesty a ženícha. Mojej sesternici sa pred nedávnom narodilo malé dievčatko, ktoré dostalo meno Lily. Dohodla som sa s ňou že teda nepôjdem do kostola ale budem ju voziť po dedine pokým omša skončí.

Postupne sa zbiehali hostia do kostola a prišla už aj nevesta. Vonku čakali už len rodičia mladomanželov, družičky, svedkovia a ešte zopár hostí ktorý ešte čakali na svojich blízkych.

O chvíľu prišiel už aj ženích a v kostole boli už všetci ľudia. Čakalo sa len na ženíchovho svedka, ktorý trčal v zápche ale že už nie je ďaleko a čo chvíľa sa tu objaví.

Keď konečne dorazil svedok aj so svojou rodinou skoro som dostala infarkt. Z auta vystúpili dvaja postarší ľudia a Filip. Ja už ničomu nerozumiem. On má snáď všade prenasleduje.

Keď ma zbadal zostal aj on dosť zaskočený. Podišli k nám a privítali sa s nevestou aj so ženíchom. Nevesta sa s nimi chvíľu ešte rozprávala a potom poslala Filipa aj s jeho mamou sadnúť do kostola.

Chcela som už pomaly odísť aj s malou v kočíku keď ma však zastavila niekoho ruka. "Mohol by som ísť s tebou?" Otočila som sa a prekvapene pozrela na Filipa. Do kostola už kráčala nevesta takže som pochopila že sa asi vypýtal aby mohol ostať vonku.

"Noo, jasne môžeš" jemne som sa naňho pousmiala a kráčala som zvierajúc kočík pomaly na druhú stranu námestia.

Počas cesty sme boli obaja ticho. Aj malá spala a tak som to trápne ticho musela prerušiť ja. "Vieš, aby teda nevzniklo medzi nami nejaké nedorozumenie tak ten chalan Alex, my no, nechodíme spolu. On je len môj najlepší kamarát a ak si si to možno aj nejako zle vysvetlil, tak vtedy mi tam povedal že má ľúbi ale no ja jeho nie. Len on to vtedy ešte nevedel." nechápala som síce sama načo mu niečo takéto hovorím veď jemu by to malo byť jedno ale mal by to aj tak vedieť. On sa len pousmial.

"Ty tu bývaš?" konečne prehovoril aj on. "Áno, od mojich desiatich rokov." prvý krát som sa naňho pozrela. "Takže si sa tu nenarodila?" začudovane sa na mňa pozrel. "Nie ja vlastne som sa narodila v anglickom meste Warwick a teda mala by som sa ti aj predstaviť lebo myslím že potom to pochopíš lepšie, tak teda ja som Zara Parks." Podala som mu ruku. Videla som ako mu všetko rýchlo došlo. "Tak ja teda Filip Bandúr, ale to asi už vieš. Ty si teda dcéra toho slávneho Daniela Parksa?" Pozeral na mňa s takým údivom. Len som prikývla.

Z námestia sme zamierili na veľký park len neďaleko od kostola. Filip mi navrhol či by sme sa spolu neodfotili. Tak som teda prikývla. Povedal mi aby som si sadla na nejakú z hojdačiek ktoré vyseli asi na troch stromoch v parku. Tak som sa teda posadila a on mi podal jeho iPhone do ruky. Potom sa postavil za mňa a chytil sa hojdačky. Spravila som teda pár fotiek.

"Môžem to dať na instagram a označiť ťa tam?" Spýtal sa po chvíli. "Môžeš ale najskôr by si mi mohol potvrdiť žiadosť o sledovanie" trošku som po ňom zazrela. "Hneď to napravím princezná a aj ťa tam označím teda" žmurkol na mňa. "Vážne mi povedal princezná?" Myslela som že sa vtedy rozpustím ale snažila som sa hrať na nedostupnú a preto som len nad tou princeznou prekrútila očami.

Ešte stále som sedela na tej hojdačke keď ma začal hojdať. Bolo to celkom milé a dosť ma to potešilo. Zrazu mi však zazvonil telefón. Volala mi mamina že mám prísť pred kostol že omša už skončila. A tak sme sa teda pobrali naspäť.