Football Love

Rozmýšľaj !

Od svadby už ubehli nejaké tie týždne.
Filip a ja sme zatiaľ spolu veľmi šťastný.

Chodí ma občas vyzdvihnúť po škole a vymýšľa mi rôzne prekvapenia a darčeky. Niekedy mám pocit že je do mňa úplný blázon.
Ja zas chodím na všetky jeho zápasy. Nosím na nich hrdo jeho dres a často sa tam stretávam aj s jeho rodičmi.

Filip je jedináčik a stále býva u svojich rodičov. Vidieť že ho strašne ľúbia a dali by za neho všetko. Sú na každom jedno zápase ktorý hrá, pri jeho úspechoch aj pádoch. Mňa si vyzerá to tak celkom obľúbili. Aj ja ich mám veľmi rada.

Keďže žijú v Trenčíne trávim už pomaly viac času u nich doma ako na internáte. Pravdaže občas tam prespávam a trávim čas aj s mojimi kamarátmi ktorý sa už s Filipom zoznámili a zobrali ho do partie.

Dnes sa nám začínajú letné prázdniny. Po dlhom čase budem opäť tráviť čas doma s mojimi kamarátmi z dediny. Filipovi tiež skončila sezóna tak dúfam že aspoň prvú časť leta budeme spolu.

.............................

Ráno som sa zobudila na nepríjemný budík. Teraz ma však čakala ťažká úloha. Musela som ísť povedať rodičom o Filipovi pred tým než odídu do práce. Inokedy čas na to nebol. A keďže by som chcela ísť aspoň na dva týždne k nemu nemám inú možnosť.

Otvorila som dvere do ich spálne a hodila som sa im do postele.
"Dobré ránko" pozdravila som. "Mami, oci mohla by som vám niečo povedať?" Obaja na mňa pozreli a prikývli. "Viete ten Filip čo bol na svadbe, tak ja s ním chodím a veľmi by som chcela aby ste sa s ním zoznámili a aby ste ma pustili na dva týždne k nemu." Rýchlo som na nich zo všetkým vybehla ani nestihli zareagovať. Pozreli sa na seba a otec začal. "Pozri Zarka, ten chlapec nie je pre teba, je futbalista, určite bude aj veľký sukničkár a ďalšia vec chceš taký život s ním žiť ako s nami do teraz? Vieš veľmi dobre že žiť s futbalistom nie je ľahké a ty si predsa nechceš zničiť život či sa mýlim?" Keď to dopovedal vyhŕkli mi slzy. Ako môžu povedať že nie je pre mňa ani len šancu mu nedali. "Fajn a čo keď vás nebudem počúvať čo s tým urobíte, ja ho ľúbim!" Začala som po nich kričať. "Zara kde si nechala rozum prosím ťa, čo na ňom vidíš a vôbec nezanevrela si na futbal len preto že ti zobral šancu byť čo najviac s ockom, tak rozmýšľaj prosím ťa!" Kričala po mne už aj mamina. V tom som si uvedomila že má síce pravdu ale ja Filipa ľúbim a viem do čoho idem." Mňa to nezaujíma, ja pôjdem k Filipovi a budem s ním aj keď mi to zakážete. Nezaujíma ma váš názor." Postavila som sa a zo slzami v očiach som vybehla von zo spálne a poriadne som tresla dverami. Rýchlo som bežala do izby, ľahla som si na posteľ a plakala som do vankúša.

Keď som si konečne všetko premyslela volala som Filipovi. Povedala som mu o všetkom. Najskôr nechápal no potom mi povedal niečo čo ma dosť prekvapilo. "Chápem že nechceš byť so mnou, toto je trošku iný svet ako by si niekto predstavoval a aj ja by som si vybral slobodu ako toto." Nepochopila som tomu. Nikdy som nepovedala že keby si mám vybrať vyberiem si svet bez neho. "Neblázni Filipko, mňa sa len tak nezbavíš, zajtra som u teba" začala som sa smiať do telefónu. Obaja sme potom už rozoberali všetko možné a našimi sme sa netrápili.