Football Love

Párty 🍸

Dnes ideme všetci konečne po dlhšej dobe na párty. Už som konečne dospelá takže môžem odísť z intráku legálne. Idú so mnou aj Mia, Charlotte, Hanah, Alex, Leo a Nicol. Musím povedať že sme naozaj super partia.

Keď sme prišli do klubu našli sme si box do ktorého sme naukladali naše veci. Hneď potom však všetci niekam zmizli. Zase. Deje sa to každú party takže som si zvykla. Vždy so mnou ostane len Nicol. Je to super baba a je mi strašne podobná. Keby sa niečo stalo vieme že jedna u druhej môžme na takejto party hľadať pomoc.

Prišli sme tam keď už bola párty v plnom prúde. Ešte sme zbehli kúpiť do baru s Nicol pre všetkých džúsy a vypýtali si k tomu aj poháre. Alex s Leom brali vodku a kapitána takže sa nám tie džúsy budú hodiť. Poukladali
sme to na stôl v našom boxe a išli tancovať.

Nikoho som tam poriadne nepoznala. Ani len ľudí z našej partie som nikde nevidela. Porazí ma raz z nich. Nicol sa tiež niekde stratila. Tak som si tam tancovala sama a okolo mňa bolo ďalších 1000 ľudí.

Zrazu ma však niekto zo zadu chytil okolo pásu. Neriešila som to lebo som čakala že to bude buď Alex alebo Leo. Tancovali sme spolu asi 10 minút keď ma začal bozkávať na krku. Na to som už musela reagovať.

Keď som sa otočila a chcela mu niečo povedať zarazila som sa. Nestál tam ani Alex ani Leo ale Filip. Ten futbalista. Pozerala som sa naňho s otvorenými ústami čo som si uvedomila až keď sa začal úškrňať. "Vieš kto som?" jeho otázka ma prekvapila. Tiež som mu však odpovedala otázkou. "Ty si na mňa pamätáš?" Bola som prekvapená keď prikývol.

Zrazu nám však všetko pokazila Nicol. Prišla udychčaná a so strachom v očiach. "Zara, Alex Alex sa strašne opil a sedí vonku opretý o stenu. Poď mi pomôcť prosím." Pomaly jej stekali slzy po tvári. Bola neskutočne vystrašená. Myslela som že Alexa zabijem. Ani len som sa na Filipa nepozrela ale utekala som rýchlo za Alexom. Vôbec som si však nevšimla že Filip beží za mnou.

Filip

Všetko bolo konečne tak ako som si prial. Bol som pri nej a obaja sme vedeli kto sme. Nečakal som že ju tu dnes stretnem ale keď som ju videl samu neváhal som ani minútu. Všetko však pokazila tá jej kamarátka. No to som ešte nevedel že môže prísť aj niečo horšie.

Nejaký Alex sa opil. Kto to do pekla je? Ani len sa na mňa nepozrela a utekala preč. Chcel som pomôcť no hlavne som bol veľmi zvedavý tak som bežal za ňou.

"Preboha Alex" zakričala na chlapca ktorý však nereagoval. Celá sa triasla a tiekli jej slzy. Nevedel som čo robiť. Ona aj napriek tomu že to psychicky nebrala veľmi ľahko sa premohla a rýchlo zareagovala.

"Alex počuješ ma, prosím Alex reaguj" čupla si k nemu a jemne ho fackala po tvári aby sa prebral. Ten chalan zrazu niečo povedal. Nebolo mu však rozumieť. "Pomôžte mi ho zdvihnúť a posadiť na tú lavičku" otočila sa na mňa a tu jej kamarátku a potom ukázala na lavičku asi 2 metre od nás. Samozrejme že som hneď pomohol.

"Zara čo spravíme?" Obrátila sa na ňu kamarátka. Takže Zara pomyslel som si. Konečne som poznal jej meno.

"Kde je Leo, Mia alebo Charlotte, kde do pekla sú keď ich najviac treba. Prečo keď prídeme na párty ako partia nemôžme na nej aj ako partia zostať. Povedz mi prečo?" Netušil som že vie byť aj takáto ale chápal som to. Jej kamarát zrejme bojoval o život. A ja ako idiot som tam len stál a pozeral sa ako kričí po svojej kamarátke ktorá sa zrejme pýta to isté.

"Ja vám prísahám že keď ich stretnem tak ma môžte chodiť navštevovať tak do väzenia. Ilava predsa nie je ďaleko." Trochu som sa nad tým pousmial aj keď vtedy to naozaj myslela vážne.

Zara

Myslela som že sa zrútim. Keď som uvidela Alexa ako bezvládne leží na zemi a nikto pri ňom nebol trhalo mi to srdce. Ale prečo to ten chlapec robí? Pýtala som sa samej seba keď mi po tvári stekali slzy.

Keď sme ho konečne dostali k najbližšej lavičke úplne som vybuchla. Nicol tam stála a dávala mi za pravdu lebo vedela že aj keď kričím po nej hovorím si to vlastne sama pre seba.

Trochu som sa ukludnila až keď Alex začal vracať lebo som vedela že ma potrebuje. Nikoho iného len mňa. Vedela som dlhšie že ma Alex ľúbi lenže ja som to tak necítila. No teraz som pochopila že ak sa s ním neporozprávam ten chlapec si raz neskutočne ublíži.

"Je tu niekde niečo otvorené kde by sa dala kúpiť voda?"
Bolo to jedno z mala riešení ktoré ma napadlo pretože som potrebovala znížiť množstvo alkoholu v jeho krvi.

"Asi 7 minút pešo je odtiaľto pumpa" obzrela som sa a až vtedy som si uvedomila že ten čo mi odpovedal bol Filip. Vôbec som dovtedy nevnímala že je s nami. No bola som mu strašne vďačná. "Bol by sú ochotný ísť kúpiť dve dvojlitrové fľašky vody prosím ťa?" Pozrel sa na mňa a okamžite utekal. Ešte sa stihol na mňa povzbudivo usmiať.

"Čo s ním urobíme Zara, veď on je totálne na mol?" Pochvíli sa ma spýtala Nicol. Keby som ja vedela. "Počkáme na Filipa a skúsime mu zaliať žalúdok vodou. To by mohlo pomôcť." Teda len som v to dúfala aj keď neverila som tomu dvakrát.

"Prepáč mi" pozrela sa na mňa ospravedlňujúco. "Začo?" Nechápala som. "Že som ti pokazila pekný večer s tým Filipom." Prekvapilo ma že si Nicol berie za vinu niečo takéto. Vôbec to nebola jej chyba. "Neblázni, jediný kto za toto všetko môže je Alex. A neboj tomu ešte vyčistím žalúdok. A okrem toho my môžme byť na seba hrdé že sme mu pomohli. Veď tí naši úžasný kamaráti ani len netušia čo sa deje."

Hneď ako prišiel Filip naliali sme do Alexa asi dva litre vody. Boli sme tam s ním ešte asi 20 minút a už bolo vidieť že mu je lepšie. Začal sa trochu hýbať a reagoval na hlasy. Síce keď sme sa ho niečo pýtali dosť si vymýšľal no určite bol na to lepšie ako predtým.

"Zara ale čo teraz, sám sa ešte nehýbe a na internát nás pustia až o piatej okrem toho nebudeme ho tam môcť  niesť, čo spravíme?" Nicol mala pravdu. Lenže okrem toho sme mohli ostať len niekde na ulici.

Nakoniec nás napadlo že by sme ho mohli nechať ležať v bare v boxe a budeme ho tam do piatej strážiť. Aspoň trochu ešte vytriezvie a na internát ho už nejak dopravíme.

Ako sme už išli do baru Alex mi zase vyznal lásku, vedela som že mu to budem musieť vyhovoriť ale teraz som ho len objala. Musela som. Bála som sa oňho ako ešte nikdy.

Keď sme ho konečne dostali do toho boxu chcela som sa ísť ešte poďakovať Filipovi no ten tam už nebol. Mrzelo ma to no čas na hľadanie Filipa teraz nebol. Musela som byť pri Alexovi.