Black Rose ✔️

Spomienky Ťa Prenasledujú

,,Čo som to spravila!?"
,,Ty nič. To ona za tebou zaliezla do ohrady a ani sa jej nič vážne nestalo. Má len zlomený prst."
,,Ten kôň ju mohol zabiť Kate!"
,,Ale nezabil ju. Nanešťastie."
Prehrávala som si to stále dookola. Vošla do ohrady. Black sa postavil na zadné. Ustúpila, podkla sa a spadla. Kôň sa postavil naspäť na všetky štyri a jeho nohy boli na vonkajšej strane jej nôh. Nechýbalo veľa a mohla mať zlomené obidve nohy. Rýchlo sa posúvala naspäť a pritom si zlomila prst. Snáď bude môcť jazdiť aj s ním. Pozerala som sa do ohrady. Stál tam a pozeral sa na mňa. Nevedela som či byť naňho naštvaná alebo čo. ,,Poďte na večeru deti" volala na nás teta. Pobrali sme sa a išli. Mama v našej reštaurácii robila kuchárku, takže som vedela že jedlo bude dobré. Prišli sme a sadli si za veľký stôl pre ôsmich. Jenna chýbala. Bola v nemocnici no ešte dnes ju mali priviesť. Sadla si k nám teta a mama už niesla jedlo. Lievance. Mám rada mamine lievance. Dala som si jahodový džem.
,,Kde je Bill?"
,,S Jennou v nemocnici."
,,Aha."
Bill bol jeden z našich robotníkov. Ale brala som ho ako keby bol môj ujo alebo strýko. Koní sa nebál a rád ich osedlal. Púšťa ich na pašu a nebojí sa ani Cézara, najväčšieho koňa ranča. Veľa ľudí sa nám už sťažovalo že deti sa ho boja lebo kope do boxu. On len nemá rád hluk a ani keď ho niekto obdivuje. Je potom veľmi rozrušený. Bill pri stole chýbal. Jenna až tak nie. Navečeriali sme sa a išli do chatky. Mali sme tam robiť tú tabuľku. Ja som sa však v poslednej chvíli vytratila. Vyrazila som k lesu. Prešla som lesom a prišla k starej poľovníckej vyhliadkovej búdke. Chodila som ru keď som bola malá. Niekedy aj s Tylerom. Bývali niekedy v tejto dedine. Chodil k nám na ranč. Potom sa presťahovali do mesta keď mal 12. No neprestal tu chodiť. Povedal že radšej by odišiel zo školy ako by tu nemal chodiť. Chodíme do rovnakej školy, ja ale chodím do normálnej triedy a on do matematickej. Myslí si že je to zbytočné. S Kate ale chodíme spolu do triedy. Aj s Jennou. S Kate sme sa spoznali ešte pred školou. Bola som v lese. S Gagarinom. Skoro sme sa zrazili. Potom sme sa trochu pohádali a potom sme zistili že ona pôjde na moju školu. Bolo to minulý rok. Spomínala som na všetko. Všetko. Na to ako som každého spoznala. Na naše zážitky. Gagarin. Na toho som si spomenula ako posledná. Počula som kroky. Konské. Bol to Tyler. Vždy sme tu chodili na koňoch. Ja na Destiny a on na Zafirovi. Teraz prišiel na Onyxovi. Logicky lebo na ňom jazdil. Zastavil koňa pri veži a uviazal ho tam. Presne tam kde ja som uviazovala Gagarina.
,,Vedel som že tu budeš. Prečo si neprišla na koni?"
,,Nemám koňa."
Pustila som slzu. Vždy keď si spomeniem naňho je mi do plaču. Začala som plakať. Tyler ma zobral do náručia. Bolo mi jedno ako to vyzerá ale čo. Potrebovala som sa niekomu zdôveriť.
,,Myslíš na Gagarina, však?"
Prikývla som. Nevedela som prečo ale nezniesla som spomienku na jeho telo. Tie spomienky ma budú prenasledovať do konca života.

Tak dneska taka trošku smutnejšia a obyčajnejšia kapitola. Ale aj tak dúfam že sa vám páčila. Tamto hore je Christine. 👆Máte koňa? Jazdíte? Napíšte do komentov. Včera tento príbeh bol #143 v teen fiction. Nemyslela som si že prekročíme #200. 😂 OK ďakujem že toto čítate. Len keby som mohla vedieť kto toto číta. Určite by som hodila follow. Ok keď sa vám páčilo hoďte vote. Ďakujem

Nabudúce. Vaša Žužu🦄