Ráno. Štvrtok. Dnes príde Jessica. Aj s Romeom. Romeo je hafling. Jessica na ňom jazdí Cross Country. Romeo je vytrvalý a jednu dráhu zvládne ľavou zadnou. Teraz som si to uvedomila. Keď budem musieť trénovať aj ju celý plán mi spadne. Vyšla som z postele. Zašla som domov. Mala som to asi dvadsať metrov od chatky. Ranč by som nikdy neopustila. Tak sme sa tu rozhodli bývať. Vošla som dnu.
,,Mami, mami!"
,,Čo chceš je šesť hodín ráno."
,,Mami! Kto bude trénovať Jessicu?"
,,Chloe."
,,Oh dobre. Á nemôžem vymeniť s ňou niekoho iného?"
,,Koho?"
,,Jennu."
,,No... Myslím že aj...
,,ĎAKUJEM!"
Utekala som do chatky. Tak som začala kričať a každému oznamovať že už nebudem trénovať Jennu. Pri tejto správe zajasala aj samotná Jenna. Tyler sa však prevracal v posteli a dačo si mrmlal.
,,Vstávaj! Poobede máš tréning! A nestihneš raňajky!"
Len sa prevalil v posteli, no my sme všetky išli na raňajky. Chlieb s maslom a šunkou. To mám celkom rada. Dnes som bola ešte radšej lebo namiesto tréningu s Jennou som mala Jessicu. Keď som na ňu pomyslela práve vošla do dverí jedálne.
,,Jessica!"
,,Chris!"
Nastalo tuhé objatie. Nevidela som ju už asi pol roka. Do priobjatia prišla Kate. Tyler ešte stále neprišiel. Jessica bola jeho sesternica. Mohol si trochu pohnúť aby ju privítal. Ale nie. On tam stále chrápe a ani neráči prísť na raňajky. Lenivec. Zase. Rozmýšľala som nad ním a on práve vtedy prišiel. Ja mám asi magickú schopnosť volať ľudí keď na nich myslím. Zakýval jej a sadol si ku stolu a začal jesť. No tak takto sa správať. Hanbila by som sa zaňho. Jessice to však prišlo ako keby to bolo normálne. Keď sme dojedli povedala som Jessice že hneď teraz máme tréning. Myslela som si že sa jej nebude chcieť hneď z rána no ona sa potešila.
,,Idem nastrojiť Romea."
,,Dobre. A vieš kde máš prísť?"
,,Hej. Na kraj lesa."
,,Ja ti nastavím prekážky."
,,Dobre."
Cross Country dráhu máme vybudovanú v lese. Je to celkom praktické, podľa mňa. Prešla som všetky prekážky a nastavila som ich na výšku haflinga. Jessica pôjde do skupiny Junior takže tam všetci budú mať maximálne fjordských poníkov.
Keď som prišla na začiatok stála tam už Jessica na Romeovi.
,,Mám stopky. Ty máš koňa. Môžeš ísť!"
Rozbehla sa. Zo začiatku šla dobre a potom sa stratila v lese. Po chvíli sa zase z lesa vynorila a preskočila ďalšie dve koncové prekážky.
,,Päť minút a dvadsať sekúnd."
,,Idem ešte raz."
Odišla znova na štart a potom sa znova rozutekala. Prvé dve prekážky skočila výborne a potom zase zmizla do lístia stromov. Viac som ju už nevidela iba keď zase vyšla a preskočila posledné dve prekážky.
,,To boli štyri minúty a päťdesiatdeväť sekúnd."
,,Fúha. To bolo tesné."
,,To hej."
,,Chcem ísť ešte raz. Nech sa dostanem aspoň pod päťdesiatku."
,,Dobre ale potom končíme. Už teraz je zadychčaný."
Prikývla a postavila sa na štart. Zase prvé dve prekážky a potom zase až dve posledné.
,,Štyri minúty a päťdesiat jedna sekúnd."
,,Joj!"
,,Nechajme to už tak. Ty si spotená a i on je."
,,Dobre."
Odišli sme odstrojiť Romea a potom na obed.Dnes tak narýchlo. Veľa toho písať nebudem čiže. Nemám veľmi dovolené byť na mobile. Epizódy nebudú tak často.
Ahooj. Vaša Žužu🦄

ESTÁS LEYENDO
Black Rose ✔️
Novela Juvenil,,Niekedy musíš nechať veci ísť, aby lepšie prišli '' povedala mi teta. Ale ja som na to nebola pripravená. Nevedela som čo budem bez neho robiť. Cítila som sa bez neho stratená. Ako keby som nemala už dôvod žiť. ♞ ♞ ♞ Najlepšie hodnotenie #60 in...