Black Rose ✔️

Pravda

,,Kate prestaň!"
,,Ale noták. Tomu čo som videla sa neubrániš. Moje oči sú až príliš dobré."
,,Dobre ale mohla by si mi to prestať stále pripomínať!?"
,,Nie."
,,Ďakujem!"
,,Ale noták. Chris. Páčilo sa ti to. Alebo nie?"
,,Prestaň mi to pripomínať!"
,,Fajn! Ako si to kráľovná praje."
Sadla som si na balík slamy ktorý bol pred Crystaliinim boxom. Začala som si masírovať spánky.
,,Dostala si z toho migrénu?"
,,Choď vieš kde! Už to nemienim počúvať!"
Odišla som. Nechcela som si na to ani spomenúť. Odišla som k Blackovi.
,,Ahoj. Ako sa dnes máš?"
Odfkol. Mne rovno do tváre.
,,Ďakujem."
Objala som ho. Chvíľu ma s ňufákom škrabal po chrbte. Potom som sa od neho odtiahla a hladkala ho po čele.
,,O desať minút sa začína parkúrové skákanie. Poprosíme súťažiacich aby sa dostavili na miesto pretekania. Ďakujem za pochopenie. Váš moderátor Ronald Conald."
,,Tak ja sa pôjdem za chvíľu pozrieť na Kate. Keď ma zase nebude provokovať."
Pri spomienke na Tylera som očervenela. Celý obed som sa mu vyhýbala. Aj teraz. Bojím sa ho zase stretnúť. Neviem čo mám robiť, ako sa mám chovať.
,,Nechceš byť môj frajer Black?"
Zaerdžal a pokrútil hlavou.
,,Ja viem že sa to nedá."
Hladkala som ho po nose až potom... Na pleci som pocítila niečiu ruku. Srdce sa mi rozbúchalo. Tyler?
,,Julia?"
Otočila som sa. Stál tam pomerne vysoký pán. Mohol mať tak okolo 30,40 rokov a pozeral na mňa zhrozeným pohľadom.
,,Prepáčte, ja som Christine. Christine Rotenbergová."
,,Oh, prepáč. Ja..."
Jeho oči spočinuli na Blackovi. Tiež sa naňho zahľadel s zhrozeným pohľadom. Chvíľu si ho prezeral. Potom sa za ním načiahol a začal ho hladkať.
,,Black. Myslel som si že ťa už nikdy neuvidím."
,,Vy... Vy ho poznáte?"
,,Asi nevieš kto bola Julia Lonton?"
,,Nie."
,,No ja ti to poviem takto... No najprv si sadni."
Chcela som sa vyhovoriť že kamarátka má preteky ale potom mi došlo žeby som sa mohla dozvedieť niečo viac o Blackovi, keďže ten muž ho poznal. Tak som si sadla na balík sena.
,,Najprv sa zoznámime. Ja som Rob. A ty Christine nie?"
,,Áno."
,,Takže Christine. Julia bola asi druhou alebo treťou majiťeľkou Blacka. Bola to úžasná jazdkyňa. Vieš, ako malá bola veľmi do koní, bol tu však problém. Nemala kde jazdiť. Ani jej to mama nedovolila. Jej mama bola veľmi sebecká. Posielala ju na klavír a husle hoci Julia chcela jazdiť na koňoch. Raz, asi keď mala Julia jedenásť, prišla do jej triedy nová žiačka. Tá mala doma tri kone a keď si vypočula Juliinu prosbu, dovolila jej jazdiť u nich. Zadarmo. Naučila ju jazdiť. Problém však nastal keď raz spadla z koňa. Zlomila si ruku. Jej mama sa dozvedela čo robí a tak jej zakázala sa s ňou stýkať. Keď mala pätnásť začala chodiť na brigády aby si zarobila. Vždy si šporila. Keď mala osemnásť odsťahovala sa. Svoje našporené peniaze venovala pobytu na ranči a jazdeckým hodinám. Trénerka ju poslala na závody a ona ich vyhrala. Dostala desaťtisíc libier! Tie tiež venovala pobytu na ranči a jazdeckým hodinám. Asi keď mala dvadsaťdva rokov sa z nej stala poriadna jazdkyňa. Vyhrávala sútaže ale nikdy si nenašla koňa. Koňa ktorý by ju počúval a mal ju rád. Raz však prišla na jeden ranč. Tam sa stretla s Blackom. Vybudovala si s ním vzťah a posledné peniaze z turnaja dala zaňho. Ten kôň počúval iba ju a nikoho iného. Mala s ním vzťah. Vyhrávala s ním viac súťaží ako s ostatnými koňmi. Potom sa však stalo niečo vážne nepredvídateľné. Dostala rakovinu. Ani to ju nezastavilo od jazdenia. Ale po dvoch rokoch to bolo horšie a po ďalších dvoch rokoch..."
,,Čo sa stalo po dvoch rokoch?"
,,Zomrela. Už to budú dva roky."
,,Takže koľko má Black?"
,,Mal by mať desať. Aha."
Ukázal mi fotku ženy ktorá stojí pri Blackovi. Nebolo jej vidno do tváre.
,,Vyzeráš úplne ako ona."
,,Čo prosím?"
,,Pozri..."
Vytiahol ďalšiu fotku. Keby ste im ukázali moju fotku a fotku ktorú teraz držal v ruke povedali by ste že ja som tá žena na fotke keď bola mladá. Úplne sa na mňa podobala. Muž si utrel slzy a pokračoval.
,,Keď som ťa videl, ja... Myslel som si že si Julia. Neviem čo ma to napadlo."
,,Nevadí."
,,Myslím že tvoja kamarátka za chvíľu pôjde pretekať. Mala by si sa ponáhľať."
,,Ďakujem."
Vstala som a odchádzala. Potom ma niečo napadlo.
,,A vy ste kto?"
,,Ja? Ja som Rob. Rob Lonton. Juliin manžel."
,,A... Ha..."
,,Ponáhľaj sa, za chvíľu začína."
,,Ďakujem. Dovidenia."
Naraz všetko dávalo zmyslel. Všetko.

745 slov. Mali ste čo čítať! Ale no... Máte radi dlhé epizódy? Ak hej napíšte. A ešte. Zajtra je HALLOWEEN!!! OMG!!! JA SA TAK TEŠÍM!! ČAKALA SOM NA TENTO DEŇ 365 DNÍ!

ZAJTRA JE HALLOWEEN! Vaša Žužu🦄