Why Me? (Marauders)

8.prekvapenie

Ako sme tak so Siriusom sedeli na večeri po konkurze, odrazu sa zdvihol.
,,Počuj, musím si niečo zariadiť, tak čauko zatiaľ," pozdravil ma a už ho nebolo. Ja som teda v kľude dojedala svoju večeru a premýšľala som, že som aj celkom rada, že moji priatelia nevedia, že mám narodeniny. Lebo ako zatiaľ poznám Záškodníkov, tí by určite niečo vymysleli. A to niečo by bolo také, že by o tom vedela celá škola.

Práve som si vkladala ďaľšie sústo opekaného rožka do úst, keď sa pri mne zjavil nejaký malý blonďavý prvák z našej fakulty.
,,A..ahoj, ty si Adhara?" spýtal sa celkom nesmelo. Chudák. Komu čo spravil.
,,Áno som," odvetila som najmilšie ako som vedela.
,,Tak máš ísť na záchody umrnčanej Myrtly." vysúkal zo seba.
,,Kto to odkazuje?" pozdvihla som obočie.
,,Neviem. Taká baba. Blonďavá" habkal.
,,Marlene! Ja ju prerazím! Čo zase robí?" hovorila som si skôr pre seba.
,,Vďaka teda za odkaz." usmiala som sa na toho chlapca. On sa usmial tiež a odišiel. Dojedla som rožok, dopila som tekvicový džús a až potom som sa ponáhľala na určené miesto. Rýchlou chôdzou som kráčala cez všetky chodby, nevšímajúc si podráždené pohľady ostatných ľudí. Som to ja ale empatický človek. Konečne som došla pred dvere záchodov a otvorila som ich. Čakala som, že sa na mňa niečo vyleje, alebo že ma niekto nastraší, ale mýlila som sa. Miesto toho všetkého tam ležala iba taška s lístočkom:
Prosím prezleč sa a veci si daj do tej tašky a prídi do klubovne.
                    S láskou MLASJRP.
No jasné, kto iní by to mohol byť? A načo sa mám pre Merlina prezliecť? To akože až tak páchnem? Určite dačo chystajú. Ak skutočne vedia že mám narodeniny...nie! To by mi už asi zagratulovali. Dobre, to je jedno. Zohla som sa teda k taške. Skutočne tam boli veci na prezlečenie. A nie hocijaké. Kľudne by mi stačili tepláky. Nie, oni mi tu musia zabaliť šaty, ktoré ani nie sú moje, pretože ja šaty neznášam, tak som si ich ani nezbalila do kufru. Ani topánky neboli v mojom vlastníctve. O to horšie bolo to, že boli na opätku. Tie trubky mi tu dali aj make-up a špirálu s rúžom. Make-up som nepoužila, pretože sa necítim potom pohodlne. Dala som si len špirálu a rúž. Keď sa tak nad tým zamyslím, ani neviem, prečo to robím. Prečo som jednoducho nezobrala tie veci a nešla som do klubovne ešte v tých spotených veciach? Ale to je už teraz jedno. Mala som na sebe priliehavé bledomodré šaty a čierne sandálky na opätku. Baby majú jediné šťastie, že tie šaty sú v mojej obľúbenej farbe.
Pozbierala som nakoniec všetky svoje veci a vybrala som sa do klubovne.
,,Čokoládové palacinky," zahlásila som heslo Tučnej panej a ona odklopila portrét. Len čo som vstúpila dnu, obalila ma tma ako vo vreci. Nechápavo som sa poobzerala, či neuvidím v tej tme niekoho, keď zrazu sa všetko rozsvietilo a odvšadiaľ sa ozvalo nadšené:
,,VŠETKO NAJLEPŠIE!" od celého Chrabromilu. V úžase som pustila tašku, ktorú som mala v ruke a zakryla som si ústa.
,,Merlin! Moc vám ďakujem!" prehovorila som. Všade bolo plno ľudí. Pri gaučoch a krbe boli stolíky so všelijakými keksíkmi, čokoládami a nápojmi rôznych druhov. Potom ku mne pristúpili moji kamaráti. Každý mi zablahoželal a od každého som dostala aj darček.
Potom sa odniekiaľ ozvala hlasná hudba a párty sa začala.
,,Merlin. Ďakujem. Toto sú asi moje najkrajšie narodeniny." hovorila som im, kým som otvárala darčeky.
,,Skutočne sa mi to nesníva?" zdvihla som hlavu od jednej škatule.
,,Nie, Ada. Toto je realita." potvrdil mi Remus a na znak toho ma štípol do ruky. Skutočne sa to práve dialo. Nesnívala som. Keď som dorozbaľovala aj posledný darček, všetci šli tancovať.
,,Ideš?" spýtal sa ma Sirius.
,,Ja vlastne ani tancovať neviem. A v šatách už vôbec." priznala som.
,,To nevadí, ja ťa naučím," žmurkol na mňa. Nestihla som ani protestovať a už som sa ocitla uprostred tancujúcich ľudí. Každý sa tam tlačil. Začali sme teda tancovať aj my.
,,Chceš niečo piť?" spýtal sa ma asi po polhodine tancovania Sirius. Prikývla som a spoločne sme sa vymotali spomedzi ostatných tancujúcich. Pobral isme sa k stolíkom s občerstvením. Ja som si dala nejaký muklovský nápoj a Sirius si vzal ohnivú whisky.
,,Nedáš si radšej niečo tvrdšie?" pokynul k fľaške s whisky, ale ja som len záporne pokrútila hlavou.
,,Poď ešte tancovať," volala som ho, keď som videla, že sa s tou whisky nejko rozbehol a už chcel do seba šupnúť piaty pohárik. ,,Už toho toľko nepi. Nemienim byť ovracaná na svoje narodky! A navyše nemienim tancovať s niekým, kto nieje pri zmysloch." vyčítala som mu.
,,Ale Ada, ja som úplne pri zmysloch. Ja som zvyknutý." vravel mi.
,,No jasne, a ja som jednorožec, nie?" prevrátila som očami.
,,Tak v tom prípade ma teší, jednorožec." nastavil mi ruku. Opäť som zagúľala očami a potom sme sa pobrali znova tancovať.
Zrazu začal slaďák. On mi dal ruky kolo pása a ja som tie svoje obmotala okolo jeho krku. Dívali sme sa na seba a tancovali sme na pomalú pieseň. Jeho šedé oči blúdili po mojej tvári a moje zas po tej jeho. Dlhé čierne vlasy mu splývali pozdĺž tváre a tvár mu zdobil úsmev. Celkom dosť sa so svojím bratom podobali. Iba Regulus mal na rozdiel od Siriusa krátke vlasy. Ale jemu tie dlhé vlasy neskutočne sekli. Prečo som si doteraz nevšimla že je tak pekný? Merlin! Nad čím to ja rozmýšľam? Sklopila som zrak a dívala som sa na naše nohy.
,,Som pekný, že?" sebavedomo sa uškrnul. Snažila som sa tváriť, že som túto otázku nepočula, ale nedalo sa. Chcela som aj niečo odvetiť, ale došli mi slová. Áno, si pekný, ale to ti nepoviem. Behalo mi hlavou. Aj keby som mu to povedala, vysmial by sa mi. A navyše, zbytočne by to zvyšovalo jeho už dosť vysoké ego.
,,Takže si to myslíš." vyhlásil rozhodne.
,,Nie, nemyslím si to." povedala som nakoniec jednoducho, dúfajúc že už bude mlčať. Nevydalo.
,,Ale kto mlčí, ten svedčí. A ty si mlčala." nedal sa.
,,Nie, ja som povedala, že niesi," obhajovala som sa.
,,Ale najskôr si mlčala. Proste povedz, že som pekný a nemusíme sa tu hádať." hovoril úplne pokojným hlasom, ešte stále s úškrnom. Na rozdiel od neho, ja som pokojná nebola, a preto som spravila tú najväčšiu chybu, akú som v danej chvíli spraviť mohla.
,,Hej, skutočne si ten najkrajší, " povedala som s veľkou dávkou irónie, ale on ju zrejme ignoroval.
,,Ja som to vedel, takže sa ti páčim!" skríkol víťazne a celkom nahlas. Napriek tomu, že hudba hučala poriadne silno, okolití ľudia ho počuli a prekvapene sa na nás pozreli. Tým upútali pozornosť aj ostatných.
,,To bola irónia, ty debil!" skríkla som dosť nahlas na to, aby som prehlušila hudbu a aby ma počuli všetci. Hneď na to som sa otočila na opätku, doslova, a odpochodovala som hore schodmi. V izbe ešte baby neboli. Bola som skutočne vytočená. A ešte takým debilom. Merlin, daj mu rozum prosím. A mne viac trpezlivosti. Zvalila som sa oblečená na posteľ. Toto tomu retardovi len tak neprejde. Teraz si zase budú všetci, teda respektíve všetky, myslieť, že som odmietla chudáka Siriuska. Alebo nebodaj že som tá, čo ma na Siriusa zálusk. Merlin. Prečo ja? Ešte chvíľu som tak ležala v tých šatách, ale potom som si uvedomila, že v pyžame to bude pohodlnejšie, tak som sa vybrala do kúpeľne prezliecť. Keď som vyšla von, už tam stáli baby a spýtavo na mňa pozerali. Naznačila som im teda nech si sadnú a sama som si sadla tiež. Potom som im všetko dopodrobna opísala. Boli veľmi dobré poslucháčky. Hneď ako som dorozprávala, všetky spustili rôzne nadávky na Blacka.
,,Ada, ale vieš čo sa nedá prehliadnuť?" spýtala sa Lily a jej úškrn naznačoval, že to radšej nechcem vedieť. Moje mlčanie si zrejme vysvetlila, že má pokračovať.
,,..že sa mu páčiš." dopovedala a mne skoro zabehlo.
,,Ešte mi prosím vysvetli, že prečo by sa ťahal s takou škratou ako ja?" pozdvihla som obočie.
,,Ada, priznaj si, že sa ti páči." zamiešala sa do toho aj Marlene.
,,Nie! Samozrejme, že nie, Merlin!" zapierala som.
,,Príznaj sa," dotierala aj Alice.
,,Neboj, čo povieš v tejto izbe, tak tu aj ostane," ubezpečoval ma Lily.
,,Možno trošku," priznala som nakoniec ale hneď som dodala, že uňho šancu určite nemám.
,,Ja som to vedela!" zvýskla Marlene.
,,Myslím si, že keby ťa nechcel, tak by s tebou netancovak celý večer." poznamenala Alice.
,,Merliin! Vy ste strašné" zakryla som si tvár rukami.
,,Idem radšej spať, lebo nakoniec sa dozvieme ešte kadečo iné. Dobrú noc." zastrela som závesy a oddala sa spánku.

---------------
Vďaka za prečítanie. :)