Why Me? (Marauders)

23. Pred plesom

,,Prečo ideš s tým debilom?" vyštekol na mňa hneď naštvane, keď som vyšla z knižnice. 
,,V prvom rade sa ukľudni," začala som mierne, ale tiež som mala chuť začať po ňom vrieskať. ,,Súhlasila som len kvôli jednej dohode. Ja s ním pôjdem na ples a on mi dá pokoj. A nechápem, prečo robíš scény, keď tebe to aj tak môže byť jedno, nie?"
,,Nie, pretože si moja kamarátka a viem, že ho nemáš rada, preto som chcel vedieť, kvôli čomu si zmenila názor," objasnil mi. 
,,Okej, počkaj ma, zájdem si pre veci a môžeme ísť do klubovne. Predpokladám, že Lily už vyvádza, že čo ma to napadlo." povedala som mu a vrátila som sa späť do knižnice. Knihy, ktoré som vytiahla som založila na svoje miesto a pobrala som si transfiguráciu.

,,Môžeme ísť," oznámila som čakajúcemu Siriusovi a spoločne sme sa pobrali do klubovne. Cestou som si nemohla nevšimnúť, že sa po mne takmer všetky baby dívajú. Nebude to asi tým, že idem s jedným zo Záškodníkov. Predpokladám, že už celá škola vie, s kým idem na ples. Stále aj tak nechápem, prečo ma musí Alexander stále otravovať. Môže mať predsa hociktorú na škole. Baby naňho letia skoro ako na Siriusa, ale on si proste pokoj nedá.

Keď sme prešli portrétom, hneď som zbadala, že na sedačkách pri krbe sedia moji priatelia a zrejme čakajú na moje vysvetlenie. Sadli sme si k nim a ja som sa bez vyzvania pustila do rozprávania o tom, čo sa stalo v knižnici. Potom sme rozprúdili debatu o tom, kto s kým ide. Toho sa mi veľmi zúčastňovať nechcelo.

,,Asi pôjdem," postavila som sa z pohovky. ,,Dobrú noc," rozlúčila som sa so všetkými a pobrala som sa hore schodmi. Na zajtra som sa tešila zo všetkých najmenej. Musela som to nejak vyventilovať. Naškrabala som babám odkaz, že idem na prechádzku, aj keď o mojej zvieracej podobe nevedia, stačí, že to vedia chalani. Otvorila okno, premenila som sa a vyletela som von do noci. Poletovala som okolo hradu a nakúkala som do každého okna. V niektorých sa ešte stále svietilo a v iných už študenti spali. Obletela som celý hrad až nakoniec som si spravila zastávku na Astronomickej veži. Sadla som si na strechu a premenila som sa opäť na človeka. Sedela som tam s hlavou vo hviezdach a premýšľala som nad všetkým. Ani neviem, koľko bolo hodín po polnoci, keď som sa konečne zobrala a preletela som naspäť do izby. Zaujímavé však bolo, že baby tam ešte stále neboli. Odkaz som teda spálila, šla som sa osprchovať a nakoniec som zaľahla do postele.

*******

,,Babyyyy!!!Vstávame! Dnes je pleeeees!" kričala Marlene na celú izbu.
,,V tom prípade ostávam v posteli celý deň." zahundrala som a otočila som sa na druhú stranu, zatiaľ čo Alice s Lily povstávali. 
,,Ale Adha poď. Je to predsa len jedna noc," prihovárali sa mi baby. Ešte viac som sa pritúlila k perine a môjmu plyšovému mackovi. Áno, vidíte dobre, Adhara Wazexová má plyšového medvedíka. A nie jedného.
,,Ada okamžite vylez." zrúkla Alice.
,,Pokojne choďte na raňajky, ja vás možno dobehnem." mávla som rukou a zastrela som závesy na posteli.
,,Wazexová makaj, lebo pôjdem pre Blacka!" vyhrážala sa Lily.
,,Kľudne choď aj pre Dumbledora, ale skôr ako večer sa z postele nevytrepem," trucovala som. 
,,Idem pre chalanov," povedala rozhodne Marlene a počula som ako sa otvárajú dvere.
,,Veď dobre, už idem." vstala som napokon. Vážne som nechcela skončiť celá mokrá, keby zavolali chalanov. Vlastne sa čudujem, že ich nenapadlo použiť aguamenti. Zložila som nohy z postele a žuchla ich do papučí.

,,Fajn..kľudne choďte na raňajky, prídem za vami," presviedčala som ich, aj keď som nemala zrovna najväčšiu chuť ísť tam.
,,Dobre..ale ak neprídeš, tak si ma neželaj!" vyhrážala sa mi Lily.. Merlinové gate! Začínam mať nervy. Vždy sa dokážem ľahko naštvať a oni to vedia. Preto sa mi aj podarilo vybuchnúť.
,,Ale a čo ti vadí, že neprídem na raňajky! Je to moja vec, nie tvoja. Mne sa na raňajky ísť nechce. Nepotrebujem, aby všetci po mne pokukovali, ako po nejakej blbke, ktorá sa baví so Záškodníkmi, hneď na začiatku roku sa poháda s jedným z nich, pričom to vyzerá, akoby sme spolu chodili a ešte k tomu na ples ide s Alexandrom Bolltom, ďalším chalanom na škole, na ktorého baby letia. Buď mi robia zle, pretože sa bavím so Siriom, alebo preto, že idem na ples s jednou z mojich najnenávidenejších osôb." nakričala som na Lily, ktorá nebola schopná slova. Vlastne žiadna z nás. Všetky tri úplne zbledli. 
,,Ja...prepáčte. Nechcela som kričať. Jednoducho toho bolo veľa. Začalo mi liezť na nervy, že mi stále niekto niečo prikazuje. Väčšinou chcem spraviť pravý opak, čo mi niekto káže, alebo jednoducho to vo mne začne vrieť a vybuchnem a prestanem sa ovládať. Ja naozaj som nechcela. Prepáč." Ospravedlňovala som sa predovšetkým Lily. Teraz som čakala, že nepovie ani pol slova a jednoducho odíde. Asi by som si aj zaslúžila, keby to spravila a nechcela by so mnou hovoriť. Avšak ja mám také šťastie, že ona taká nieje. 
,,To je v pohode. Každý si musí raz za čas uľaviť od všetkého toho stresu." jemne sa usmiala a podišla ku mne, na čo ma objala. ,,Ja sa tiež ospravedlňujem, že som ťa vytočila. My pôjdeme teraz na raňajky. Ak chceš, prídi za nami." ospravedlnila sa aj ona. Potom odišli a ja som v izbe osamela. Zvalila som sa na postel a nadávala som sama sebe, aká som hlúpa.  

------------------------------------------

Trochu kratšia dnes, ale chcem vám poďakovať za voty a všetky prečítania. 
Budem rada, ak by ste mi napísali svoj názor na tento príbeh. Ďakujem :)