2. Zaraďovanie

651 47 0
                                    

Plavba loďkami bola nádherná. Celý  vysvietený hrad sa odrážal od hladiny jazera, po ktorom sme sa plavili. Všetci sa na tú krásu dívali s úžasom. Po tejto neoceniteľnej plavbe sme povystupovali a v hrade nás privítala veľmi prísna profesorka, v zelenom habite a klobúku, ktorá sa predstavila ako profesorka McGonnagallová. Doslova z nej sršal rešpekt. Povedala nám nejakých pár slov o tom, že budeme rozdelení do štyroch fakúlt: Slizolin, Chrabromil, Bystrohlav a Bifľomor. Samozrejme, to všetko som už vedela z kníh. Po tomto monológu nás konečne zaviedla do Veľkej Siene, na ktorej strope viseli sviečky a bolo vidieť nočnú oblohu. Samozrejme, že som vedela, že ten strop je začarovaný, ale tie deti to nevedeli. Aj tak som sa na to dívala s úžasom, presne tak, ako tie oni. Všetci sme došli až k pódiu kde sme sa zastavili. Profesorka začala vyvolávať mená a prváci chodili k stolčeku, kde si sadli a na hlavu im položila klobúk. Ten ich potom zaradil do jeho fakulty. Keďže som mala ísť až ako posledná, trošku som sa poobzerala okolo seba. Niektorí ľudia sa na mňa divne dívali. Sieň bola veľmi veľká. Stáli tu štyri stoly. Pre každú fakultu jeden. Pred nami stál učiteľský stôl, kde sedelo celkom veľa učiteľov. Na stoličke s najvyšším operadlom sedel muž. Mal sivastú bradu, ktorá bola veľmi dlhá a belasé oči mu vykúkali spod polmesiačikových okuliarov. To bol riaditeľ Albus Dumbledore.
Postupne klobúk pozarďoval všetkých prvákov a na rade som bola ja. Predým, než som prišla k stolčeku, riaditeľ sa postavil a zraky všetkých sa upreli naňho.
,,A tento rok k nám zavítala nová študentka Adhara Wazexo a teraz bude zaradená do fakulty."
Podišla som teda dopredu a sadla si na stolček. Profesorka mi dala na hlavu klobúk. V hlave sa mi ozval hlas:
,,Hmm...si celkom múdra, ale zároveň aj utiahnutá. Keď však ide o priateľov, alebo tvoju rodinu, si schopná obetovať aj život. Kam ťa asi dám. So Slizolinom máš spoločné to, že keď chceš, dokážeš si urobiť poriadnu autoritu. To by mohlo byť pre teba najlepšie. Avšak si aj veľmi silná. Hoci si to neuvedomuješ, dokážeš byť silnejšia, než ktorýkoľvek študent na tejto škole. To by ti mohlo zaručiť slávu. A keby si bola v Slizoline, šlo by to ešte ľahšie. Hodíš sa totiž do všetkých fakúlt." uvažoval klobúk.
,,Ale slávu môžem získať aj so Zaškodníkmi. A navyše, mne o slávu nejde. Chcem ísť len tam, kde sú moji kamaráti." hovorila som v hlave klobúku.
,,Dobre. Toto prevyšuje nad všetko... CHRABROMIL! " posledné slovo klobúk vykríkol a ja som sa išla posadiť ku svojim novonadobudnutým kamarátom, ktorí mi odušu tlieskali. Tak isto aj celý chrabromilský stôl.

Why Me?  (Marauders)Onde histórias criam vida. Descubra agora