Why Me? (Marauders)

13.ďalší list

Ako dni plynuli, nastal október, s ním nastali  aj ďalšie problémy a navyše sa mal uskutočniť metlobalový zápas medzi Chrabromilom a Bifľomorom. Učenia sme mali habadej, pričom nám všetci učitelia pripomínali MLOK-y  a ešte k tomu sme mali každý deň aj metlobalové tréningy. Málokto to stíhal. Väčšina našeho družstva si úhlohy odpisovala od spolužiakov. Ja som medzi nich našťastie nepatrila. Vedela som to stihnúť. Aj keď som nemala čas na nič iné. 

Raz večer, som sedela v knižnici a bola som zabratá do eseje na elixíry, keď mi na okno, pri ktorom som sedela zaťukala sova. Trochu ma myklo, keď sa z ničoho nič ozvalo ťukanie. Položila som teda  brko do kalamára a otvorila som sove. Otrávene mi otrčila nohu, aby som jej mohla odviazať list. Keď sa tak stalo, nečakala ani na odpoveď a okamžite odišla. Prekvapená som zatvorila okno, z ktorého išiel chladný jesenný vzduch a otvorila som list, na ktorom bola mne neznáma pečať. Keď som prišla na to, kto mi píše, pochytila ma nevyslovná zúrivosť. Chcela som list skrčiť a zahodiť a nikdy neprečítať, ale do očí mi padlo meno mojej najobľúbenejšej sesternice. Okamžite som sa pustila do čítania obsahu listu. Zúrivosť okamžite vystriedala zúfalosť a predovšetkým smútok. Okamžite som odložila knihy a pergameny som zrolovala do tašky. Vybehla som z knižnice ako namydlený blesk a trielila som do svojej izby. Cestou som na kúsok pergamenu načmárala Siriusovi správu, aby okamžite prišiel do núdzovej miestnosti.Od tej príhody v zakázanom lese, sme sa s Tichošľapom stretávali v núdzovej miestnosti a rozprávali sme sa o našich problémoch.  Preto som sa rozhodla to predebatovať najskôr so Siriusom. A navyše on mal podobné problémy, takže ma úplne chápe. Z izby, kde som si bola zložiť veci som okamžite šla do núdzovej. Mala som jediné šťastie, že baby v izbe neboli a že som sa tak vyhla zbytočným otázkam. 

Čakala som v Núdzovej miestnosti len chvíľu a už sa otvárali dvere. Sirius vošiel dnu.  Objal ma a spýtal sa, čo sa stalo. Vytiahla som pohúžvaný list z vrecka a podala som mu ho.  Začal čítať. 

,,Čo mám robiť?"spýtala som sa ho, keď zdvihol pohľad od listu.
,,Pôjdeme tam a tvoju sesternicu zachránime." vyhlásil rozhodne.  ,,A zároveň aj teba." dopovedal. Niečo mi na tom však nesedelo. 

,,Počkaj, povedal si MY? Asi iba ja, nie?" spýtala som sa neisto a pokrčila som obočie. 
,,Samozrejme, že my. Idem ti pomôcť a som presvedčený, že Paroháč a Námesačník sa taktiež pripoja. A Evansová ťa v tom tiež nenechá. V žiadnom prípade tam sama nepôjdeš." vyčítal mi moju predošlú otázku. 

,,Ale to predsa od vás nemôžem žiadať. Sú to moje problémy, preto by som si ich mala vyriešiť sama. Vy sa do toho radšej nepleťte." snažila som sa mu to vyhovoriť. 
,,Ale my sme priatelia. A čo je tvoje, to je aj naše, takže sa to vzťahuje aj na problémy. A navyše priatelia sú tu od toho, aby si pomáhali. A ver tomu, že Evansová a tie tvoje kamošky by neboli rady, keby o tom nevedeli." vysvetľoval mi. ,,A ak im to nepovieš ty, poviem im to ja." začal sa mi priateľsky vyhrážať. Hneď na to začal utekať do klubovne. Ja som ho samozrejme nasledovala a mala som čo robiť, aby som ho dobehla. Stalo sa tak až v klubovni, keď stál pod naším schodiskom a kričal na moje kamarátky. 

,,Evansová! McKinnonová! Prewettová! Okamžite zlezte dole! Máme problém!" ziapal na schodisko,ale nikto mu neodpovedal a nikto ani neprichádzal. Zrejme konečne usúdil, že ani nemali šancu počuť ho na najvyššie poschodie. Pozrel na mňa a ja som si vzdychla a vydala sa po schodisku hore. Otvorila som dvere a pozreli na mňa. 

,,Poďte dole prosím. Musíme sa porozprávať aj s chalanmi. Máme ísť k nim do izby." objasnila som im môj náhly príchod. Nechápali síce o čo ide, ale bola som rada, že nekládli otázky ani odpor a poslušne ma nasledovali. Zišli sme teda dole a potom sme zase ďalšie schodisko vyštverali až na vrch. Zaklopali sme na izbu Záškodníkov a okamžite nám Sirius otvoril dvere. Vošli sme dnu a prekvapivo mali upratané. Asi rýchlo všetko upratali keď im Sirius povedal o návšteve, ktorá sa chystá prísť. 
Posadali sme si do kruhu medzi postele a všetci čakali čo im so Siriusom chceme tak dôležitého povedať. Tak som teda začala. 

,,Ja som vám, teda vlastne Sirius vám chcel s mojím dovolením niečo povedať. Ale asi by bolo najlepšie, keby ste si najprv prečítali jeden list, ktorý mi dnes večer prišiel do knižnice." povedala som a Sirius podal Jamesovi list, ktorý mal u seba. James list vystrel a začal nahlas čítať: 

,,Drahá dcéra, píšem ti ohľadom tej veci, kvôli ktorej sme sa pohádali vtedy v Rokville. Dávam ti však na výber do Vianočných prázdnin. Ak sa však rozhodneš odmietnuť, musím ti oznámiť, že tvoja sesternica Ghadah je u nás na takých menších prázdninách, ktoré by v najhoršom prípade nemusela prežiť. Avšak ak ani toto nieje dostatočný dôvod, môžem ti ešte pripomenúť, že budeš vydedená. S láskou tvoja matka." dočítal a nastalo hrobové ticho. Všetci sa vyjavene pozerali na list v Jamesových rukách a nezmohli sa na slovo. Ujal sa toho Sirius. 

,,Ona síce nesúhlasila," ukázal na mňa. ,,Ale ja mám nápad." dopovedal, pričom James a Remus naraz prevrátili očami. 

,,Prečo si nám to nepovedala?" prerušila vyčítavo Alice Siriusa, ktorý chcel pokračovať vo svojom výklade. 

,,No veď vám to vravím teraz, pretože ten list som dostala pred pol hodinou." obhajovala som sa. 
,,To je jedno teraz. Musíme totiž vymyslieť nejaký plán a ja už jeden mám. Pôjdeme tam všetci a zachránime ju, aj jej sesternicu." prerušil našu začínajúcu hádku. 

,,Hovorím ti, že nie. Nikto z vás tam jednoducho nepôjde. Nepotrebujem o vás prísť. Rozumieš?" protestovala som.

,,Musíme to ale doladiť, pretože ten plán ma veľa chýb." pridala sa na Siriusovu stranu Marlene a ja som na ňu škaredo zazrela. 
,,Nerada to hovorím, ale Black má pravdu," súhlasila s ním aj Lily. ,,Proste vymyslíme nejaký dobrý plán a idem s vami." 
,,So mnou a s Remom počítajte tiež." rozhodol James aj za jeho kamaráta. 
,,Idem tiež," prikývla napokon aj Alice. Bola som rada, že aspoň Peter tu nieje, lebo by som bola nerada zodpovedná za jeho smrť. 

,,Super. Takže to by sme mali." pozrel na mňa víťazne Sirius a jeho pohľad hovoril za všetko: ,Vidíš? Já som ti to hovoril, a potom pokračoval: ,,Potrebuje to ale poriadne premakaný plán." 
,,Ada mohla by si ísť k nám na prázdniny a 30 Decembra by sme uskutočnili ten plán. Dovtedy budeš zatiaľ zbierať všetky možné informácie ohľadom toho, kde to bude a tak." navrhol James. 

,,To s tými prázdninami by bolo super. Aspoň bude väčšia sranda." súhlasil ihneď Sirius.

,,A potom, ak by sme mohli, by sme k vám prišli všetci a tak by sme šli na to." ozval sa Remus. Nadšenie bolo teda ešte väčšie. 

Dlho do noci sme teda snovali plán. Každý vravel nejaké svoje návrhy a diskutovali sme o tom, čo a ako.  James mi ešte pripomenul, aby som nezabudla na tréning a potom sme sa už pobrali spať. 

Ráno sa nám ťažko vstávalo, ale nakoniec sme sa vyšuchtali z postelí. 
,,Do riti! Ja nemám úlohu z transfigurácie a elixírov!" spomenula som si na včerajší večer. 

,,Baby, povedzte prosím profesorke, že mi nebolo fajn. Vďaka veľmi." poprosila som ich a už som aj bežala do knižnice. Na raňajky som sa vykašľala. Polku veštenia mi trvalo napísať úlohu na transfiguráciu, štvrťku som zabrala dopisovaním eseje pre Slughorna a ďalšiu štvrťku som strávila odpisovaním listu matke, kde som ju podľa nášho plánu žiadala o miesto kde sa bude konať tá ,,slávnosť" s prijatím temného znamenia. Potom som sa vybrala na transfiguráciu a ostatné hodiny. Poobede som šla ešte na metlobalový tréning a večer som si ľahla do postele so zvláštnym pocitom pred prvým zápasom.

------------------------------------

Ďakujem za každé prečítanie a za pekné povzbudenie od @Inkognito_girl .  Ďakujem moc. :)