Why Me? (Marauders)

12.ďalšie prekvapenia

,,Protego!" namierila som dlaňou na Siria a on sa prestal zvíjať v bolestiach. Toho muža to ohúrilo natoľko, že na chvíľu zabudol, kde je. 
,,Expelliarmus!" vykríkla som opäť a z dlane mi vyšiel červený lúč. Už som si myslela, že ho odzbrojím, ale nevydalo. Prebral sa z tranzu a začal so mnou bojovať. 
,,Stupefy! Obscuro! Expelliarmus!"kričala som ako zmyslov zbavená. Povedala som tie kliatby tak rýchlo, že stihol vykryť iba prvé dve. Tretia ho však zasiahla a jeho prútik sa ocitol v mojej ruke. 
,,Incancerous." zvolala som, len čo som zbadala najmenší jeho pohyb. Teraz ležal zviazaný na zemi. ,,Obliviate,"predniesla som posledné kúzlo a potom som sa otočila a pobrala som sa k Siriovi. Všimla som si, že na mňa prekvapene pozerá. 

,,Ty..ty si ho práve odzbrojila rukami." hovoril zmätene. ,,Nesnívalo sa mi to, že nie?" uisťoval sa. Sklonila som sa k nemu a pomohla mu na nohy. 

,,Nie, nesnívalo sa ti to. Ale to je teraz jedno. Si v poriadku ty? Merlin! Veď on na teba použil cruciatus! Zakázanú kliatbu! Veď ťa mohlo zabiť!" hysterčila som. 

,,Ale ty si ma zachránila. A bolo to úplne mega! Ale čo spravíme s tým prútikom?"

,,Myslím, že by sme mali ísť za Dumbledorom. Mal by predsa vedieť, kto sa potuluje v blízkosti hradu a v lese." navrhla som.
,,Keby si vedela, čo všetko sa tu pohybuje okrem vlkolakov, v živote by si tu nevstúpila. Ale vysvetli mi prosím, ako si ho dokázala odzbrojiť bez prútika." dožadoval sa vysvetlenia. Povzdychla som si, ale nakoniec som mu všetko vysvetlila. 

,,Na starej škole sme mali taký predmet, kde sme sa učili čarovať bez pomoci prútika. Prvé dva ročníky to bol povinný predmet a ten, komu to šlo, v tom pokračoval aj naďalej. Ten komu nie, tak si namiesto toho vybral iný predmet. Takže tak som sa naučila čarovať bez pomoci prútika. Avšak, na škole sme  používali aj tie. Aby sme vedeli čarovať obojako. Preto mám aj prútik. A toto je vlastne ďalšie moje tajomstvo, o ktorom nikto nevie. Dokonca ani baby. Takže ťa prosím, nikomu ani muk." žmurkla som naňho. 

,,Ale to bola vážne záchrana v poslednej chvíli." konštatoval.
,,Aj tak som prekvapená, že si vydržal tak dlho." čudovala som sa.

,,Vieš, totižto, ja som zvyknutý. Matka ma pravidelne za niečo mučila. Neviem, či jej to robilo radosť, alebo prečo to robila, ale po čase som si na to zvykol. Aj tak chcem asi chodiť na školu do Afriky." poznamenal napokon a obaja sme sa zasmiali. 

,,Ale to s tvojimi rodičmi mi je ľúto." vrátila som sa k téme. 
,,Nemá byť prečo. Sú to blázni a už to nieje moja rodina. Aj tak ma po mojom úteku z domu matka vydedila. Poď, už vidím svetlo. Mali by sme si pohnúť." objal ma okolo pliec. Pridali sme teda do kroku a skutočne. O chvíľu sme už vychádzali z lesa. Na oblohe už bolo vidieť hviezdy a všade bolo ticho. Iba Hagridov pes Tesák štekal. Potichu sme sa zakrádali Rokfortskými pozemkami tak, aby sme boli čo najnenápadnejší. 
,,Šmária decká jak ste ma vyľakali!" ozvalo sa za nami. Obaja sme sa ihneď otočili. Ja mierne vystrašene, pretože nás tu predsa načapal hájnik. Ale ten blázon vedľa mňa sa iba zasmial a dal sa s ním do rozhovoru. 

,,Hagrid! Tak strašne rád ťa vidím. Ako sa ti darí?" pýtal sa. 
,,Ále ujde to. Šak to poznáš. Stále to isté. V lese sa ale niečo potuluje a neviem zistiť čo to je, ale zabíja to tie bezbranné zvieratá." sťažoval sa Hagrid. 

,,Ozaj," spomenul si Sirius. ,,Toto je moja spolužiačka Adhara. Je tu nová, ešte sme ti ju s chalanmi nestihli predstaviť." ukázal na mňa. Poloobor mi podal ruku a ja som ju prijala s úsmevom.

,,No ale decká, šte ste mi nepovedali, čo tu robíte o takejto hodine?" vyzvedal Hagrid. 
,,Trochu sme sa boli prejsť v Rokville a potom sa stala taká nepríjemná vec a Adhara niekam odbehla a ani nevedela kam. Potom som ju našťastie našiel a teraz sme tu. A mimochodom, asi vieme, kto narobil tie škody v lese. Stretli sme Graybacka. No a teraz ideme k Dumbledorovi, povedať mu o tom." vysvetľoval Sirius. Dobre decká, som rád, že som vás videl živých a zdravých, ale teraz sa ponáhľajte, lebo viete aký môže byť Filch." zamával nám na rozlúčku a pobral sa do svojho domca na okraji zakázaného lesa. Odkývali sme mu späť a potom sme už určite zamierili do hradu. Prekĺzli sme vstupnou bránou veľmi potichu. Potom ma však Tichošľap zobral za ruku a namiesto do riaditeľne ma viedol dole do kuchyne. Škriatkovia nás opäť vrúcne privítali a my sme si sadli. 

,,Predpokladám, že ty si od obeda nič nejedla, a preto by nebolo trochu odveci sa najesť, čo povieš?" uškrnul sa. 

,,Samozrejme." súhlasila som a uvedomila som si, že mal pravdu. Skutočne som od obeda nič nejedla. Vtedy sa ozvalo na súhlas aj moje brucho. Obaja sme sa zasmiali. Obaja sme sa začali smiať a prestali sme, až keď nám škriatkovia doniesli jedlo. Hneď sme sa doň s chuťou pustili. 

,,Mňam Millie, to je riadne dobré." pochválila som škriatku s plnými ústami, pričom som ofŕkala Siriusa sediaceho predomnou. Začala som sa znova rehotať na celé kolo, pričom som sledovala chlapca predomnou, ako si utiera moje sliny z tváre a nechutne sa pritom mračil. Po polhodine, keď sme konečne dojedli, sme sa rozlúčili s Millie a vytratili sme sa z kuchyne. 

,,Za Dumbledorom pôjdeme ráno." rozhodol Sirius. 
,,Nie, poďme za ním teraz, nech to už máme z krku." nesúhlasila som s ním. Chvíľu sme sa teda hádali a potom nakoniec aj tak dal na moje slová a mierili sme do riaditeľne. Prekvapilo nás, že riaditeľ ešte nespal a že mu ani nevadilo, že sme uňho po večierke. Všetko sme mu vysvetlili, dali sme mu prútik a po pár otázkach nás prepustil so slovami, aby sme sa okamžite pobrali do svojej klubovne. Prikývli sme a vyšli sme von. Lenže to by sme predsa neboli mi, keby sme poslúchli riaditeľove slová. 

,,Čo tak ešte menší výlet na Astronomickú?" navrhol Sirius. Vidina toho krásneho výhľadu na hviezdy mi nedovolila uvažovať racionálne, a tak som okamžite súhlasila. A tak sme namiesto odbočky doľava vybrali odbočku doprava. Vyštverali sme to množstvo schodov a potom sme si konečne mohli užiť ten nádherný výhľad. Ľahla som si na kamennú zem a pozerala som sa na tu krásu. Takmer všetky hviezdy pokope. Sirius urobil to, čo ja a ľahol si vedľa mňa. Ležali sme teda bok po boku na Astronomickej veži a pozorovali sme súhvezdia pohybujúce sa okolo Polárky. Ležali sme tam strašne dlho, až mi začali klipkať viečka. Ani neviem ako a zaspala som. 

Ráno som sa prebudila, ako mi slnko hladí tvár. Ale niečo mi tu nesedelo. To nebola moja posteľ. Bola niekoho iného. Poobzerala som sa dookola. Jedna polka izby bola totálne porozhadzovaná, akoby tam niekto už sto rokov neupratal a tá druhá bola vzorne uprataná. Na zemi medzi posteľou, kde som ležala ja a posteľou, kde bolo vidno iba strapaté čierne háro, ležala osoba. Dlhé čierne vlasy, rozhádzané na všetky strany mohli byť jedine Siriove. ,No jasné, veď ja som predsa zaspala na Astronomickej.'spomenula som si. Asi ma tu musel odniesť, lebo k nám na internáty by sa nedostal. Ľahla som si teda späť a čakala som, kým sa niekto zobudí. 
Ako prvý sa zobudil Remus. Keď ma zbadal v Siriovej posteli, takmer mu oči vypadli z jamiek a ja som mala čo robiť, aby som sa nezačala smiať. Bolo mi to však jedno, lebo Rem zvolal na celú izbu Siriusovo meno, a tak sa už zobudili všetci, okrem spomínaného. Tak som im teda vysvetlila, že som zaspala na Astronomickej a on ma nemal kam odniesť. Potom, ako by ich zrazu dačo osvietilo, sa ma začali vypytovať na včerajško a na matku. Ochotne som im teda odpovedala na všetko, aj keď sa mi o tom rozprávalo ťažko. Potom som sa vybrala do mojej izby. Len čo som za sebou zavrela dvere dievčenskej izby, spustilo sa na mňa milión dvestotisíc otázok  a výčitiek. 
,,Hej! Baby! Kľud prosím!" skríkla som na celú izbu a razom sa utíšlili. 

,,Všetko vám vysvetlím, len ma prosím nechajte osprchovať sa." poprosila som ich. Všetky tri prikývli a ja som hneď utekala do kúpeľne. Zamkla som sa a dopriala som si osviežujúcu sprchu. 
Keď som vyšla, Lily prehovorila ako prvá: 

,,Ada, chceli sme ti len povedať, že sme na teba neskutočne hrdé, že si sa dokázala postaviť tvojej matke." podišla ku mne a objala ma. 
,,Vďaka. Teraz si sadnite a vysvetlím vám, kde som bola celý čas." navrhla som. Všetky tak spravili a usadili sa na mojej posteli. Potom som im vylíčila všetko tak, ako sa to stalo. Až na pár maličkostí, ktoré mi prezradil Sirius. Aj o Greybackovi som sa zmienila ale iba tak, že sme ho porazili prútikmi. Pozorne ma počúvali, pričom výrazy ich tvárí sa menili. Od zhrozených, cez ľútostivé až po prekvapené. Keď som skončila, všetky tri ma poriadne vyobjímali. 
,,Som hrdá, že si odolala Blackovi a že si sa s ním rovno nevyspala," zasmiala sa Marlene a ja som ju začala vraždiť pohľadom. Už - už som po nej chcela hodiť vankúš, ale Alice to našťastie zachránila. 
,,Mali by sme ísť na raňajky." všetky sme súhlasili a pobrali sme sa do Veľkej Siene. 

------------------------------

Ďalšia kapitola. :)