Why Me? (Marauders)

35. Posledné momenty na Rokforte

Ráno sme sa aj napriek neskorej večierke, zobudili skoro.  Všetci sme sa tlačili v chalalnskej izbe, kde sme hneď po príchode zaspali. Aj napriek tomu, že už onedlho sa odchádza, chalani ešte stále neboli zbalení. So mnou to vyzeralo rovnako.

,,Chlapci? Máme problém, nejako sme nemysleli na balenie," poznamenala som, keď sa už všetci prebrali. Okamžite vyskočili na rovné nohy a začali pobehovať po celej izbe. Ja som vybehla z izby a v tej našej som použila jednoduché baliace kúzlo a o chvíľku som mala všetko v kufri. Vyzeralo to tu teraz tak nezvyčajne. Tak prázdne. Všetko bolo v kufroch. A nielen veci, ale aj zážitky a spomienky. Baby sa stihli zbaliť už včera a tak som počkala kým prídu a spoločne si odnesieme kufre do klubovne, odkiaľ nám ich zrejme domáci škriatkovia odnesú do vlaku. O chvíľu už boli tu a spoločne sme sa pobrali do klubovne. Posledný krát som pohliadla do tej izby, kde som prežila tak krásny rok po boku priateľov, ktorých som si ani nemyslela, že budem mať. 

V spoločenskej miestnosti už bolo množstvo kufrov, takže sme sa museli predierať, ak sme sa chceli pohnúť. 

,,Nemôžem tomu uveriť," povedala Lily so slzami v očiach a James si ju k sebe pritúlil. 

,,Sedem rokov. Sedem rokov sme tu sedeli a plánovali rôzne žartíky na Filcha, robili si úlohy a ohovárali slizolinčanov. A teraz sme tu posledný krát," prehovoril aj Sirius trasľavým hlasom, akoby sme boli na pohrebe. 
,,A ja som tu na rok našla svoj vytúžený domov a už znova odchádzam," zapojila som sa do trúchlivej nálady aj ja.  Stáli sme v klubovni pred krbom a snažili sa zapamätať si všetko, až do posledného detailu. 
,,Ale teraz je čas dokončiť, čo sme začali," prehovorila trochu veselšie Marlene a už nám aj podávala naše metly. A mala pravdu, ešte sme tu neskončili. S novým nadšením sme povysádzali na metly a vyrútili sme sa na nich z klubovne.  

Na chodbách to vyzeralo skvelo. Všade padali konfety ešte zo včera a žiaden z učiteľov sa neobťažoval upratať to. Iba Filch pobehoval s metlou a snažil sa zmiesť zo stropu všetko, čo produkovalo ten neporiadok. Vzhľadom na to, že s tou metlou nedočiahol ani do polovičky výšky chodby, všetci okoloidúci sa na tom výborne zabávali. O to nám práve šlo. Lietali sme chodbami a stretávali našich spolužiakov, ktorých už od zajtra stretávať nebudeme. Všade sme rozhadzovali divotvorné delobuchy doktora Filibustera a smiali sme sa, keď sa nejaký študent naľakal rozprávajúceho brnenia. Sem - tam (hlavne dolu v žalároch, pri slizolinskej klubovni) sme porozhadzovali pár hnojových bômb, aby Filch náhodou nevyšiel z cviku. 

O chvíľu sa všetci, čo prechádzali chodbami, museli nimi brodiť. Každý však mieril iba do jedinej miestnosti v hrade. Do Veľkej siene. My sme však museli ešte niečo zariadiť. Posledný krát sme obehli všetky chodby na metlách a potom sme poslali Lily, Alice, Rega a Marlene do Veľkej siene a my sme išli spraviť veľmi podstatnú vec, pre ďalší rozvoj darebáctiev na tejto škole. 

Pred Filchovým kabinetom sme zosadli z metiel. Remus vybral pokrkvaný pergamen zo zadného vrecka džínsov a spoločne sme sa nadoň sklonili.

,,Slávnostne prisahám, že nemám nič dobré za lubom," predniesli sme všetci naraz a poklopkali sme po pergamene. Posledný krát sme sledovali, ako sa z čistého pergamenu vytvára mapa. Potom sme si každý priložili prútik k hlavne a pomysleli sme na tú záškodnícku časť nášho ja a pomocou prútika sme ju vložili do mapy. 

,,Sľubujeme, že navždy pretrváme v darebáctvach," predniesli sme všetci nami vopred  stanovené slova. 

,,Darebáctvo sa podarilo," opäť unisono. Každému z nás bolo oveľa ťažšie na srdci z toho, čo ideme urobiť. 

,,Prečo si tú mapu vlastne nenecháme pre naše deti?" opýtala som sa ešte pred tým, ako sme chceli prázdny pergamen aj z odkazom podstrčiť Filchovi popod dvere. 
,,Pretože ju možno nájde niekto iný, kto ju z toho kabinetu potiahne a bude pokračovať v našich šľapajách. Iba ten, čo ju dokáže z Filchovho kabinetu ukradnúť, je hoden tej mapy," vysvetľoval James a Sirius horlivo prikyvoval.