Why Me? (Marauders)

37. Ako rodina

Prišiel známy pocit premiestňovania a ocitli sme sa na námestí nejakej dedinky. V živote som tam nebola a ani nemám poňatia, čo má Sirius za lubom. 
,,Vitajte v Godrikovej úžľabine," rozhodil rukami ten vedľa mňa. 
,,Prečo sme tu?" spýtal sa nechápavo jeho brat.
,,Čoskoro sa dozviete," tajnostkársky na nás žmurkol a vykročil po námestí smerom k jednej uličke vedúcej na koniec dediny. Pobrali sme sa teda za ním a ťahali sme za sebou naše školské kufre. Ani nám nenapadlo zmenšiť ich.

Po hodnej chvíli chôdze sme zastali pred bránkou bledučkomodrého dvojposchodového domu. Pred domom sa rozprestierala maličká záhradka. Sirius otvoril bránku a po chodníčku sa vybral ku vchodovým dverám.

,,Kto tu býva?" spýtala som sa neveriacky. On však neodpovedal a hľadal niečo vo vrecku. Ja s Regulusom sme si vymenili začudované pohľady. 

,,Konečne," zašomral si môj chlapec popod nos a z vrecka na nohaviciach vytiahol zväzok kľúčov. 

,,Vitajte doma!" odomkol, rozrazil dvere dokorán a usmial sa na nás. Vtedy nám to obom naraz došlo a takmer sme udusili Siriusa v objatí. Vtedy som si uvedomila, že už mám svoj domov po boku svojej lásky. Že už sa nemusím báť, kam pôjdem, ani nič podobné. 

,,Milujem ťa láska, vieš o tom?" zašepkala som mu do ucha. 
,,Ďakujem braček. Za všetko," začali mu tiecť slzy po tvári.

,,No asi je načase ísť dnu, čo?" navrhol nakoniec Sirius. Ja aj Reg sme nadšene súhlasili a vtiahli sme naše kufre dnu. 

Nachádzali sme sa v priestrannej hale, z ktorej viedli schody na poschodie. Vľavo sa dalo prejsť do kuchyne, prepojenej s jedálňou. Vpravo bola obývačka. V priestore pri dverách bola sedačka a oproti nej poličky na topánky. Nad sedačkou sa nachádzal drevený obklad a vešiaky na bundy. 

,,Kedy si ho stihol kúpiť?" spýtala som sa Siriusa, keď sme si vyzúvali topánky.
,,A prečo si nám o tom nepovedal?" pridal sa ku mne aj Regulus. 

,,Keby som vám to povedal, nebolo by to prekvapenie," uškrnul sa.

Keď sme sa  vyzuli, okamžite sme šli preskúmať celý interiér. Najskôr som zašla vľavo, do kuchyne. Nebola nejaká príliš veľká, ale myslím si, že na varenie je akurát. Hneď potom som prešla do jedálne. Bol tam celkom veľký stôl, Sirius zrejme rátal, že určite nebudeme často jedávať samy. Aj z jedálne sa dalo vyjsť do haly. 
Potom sme zamierili do obývačky. Bola veľká asi ako kuchyňa a štvrťka z jedálne. Bola to krásna miestnosť. Hneď pri dverách bol obrovský regál, zrejme na knihy, čo určite využijem. Nachádzalo sa tam aj okno s výhľadom na zadný dvor. Musím vám povedať, že väčší dvor nieje zrejme ani na Rokforte. Pod oknom sa nachádzal tmavohnedý gauč. Oproti gauču bola umiestnená taká muklovská vecička, ktorú nazývajú telezívor. Alebo...televízor? Neviem, nedávala som na mukline pozor. Každopádne, celá miestnosť bola nafarbená oranžovou. Bola krásna. 
Vedľa obývačky sa nachádzal aj záchod s kúpeľňou.

Keď sme sa vynadívali na obývačku, postupovali sme smerom na hor. Druhé poschodie pôsobilo ako balkón. Keď sme vyšli schody a ocitli sme sa na chodbičke, odvšadiaľ sa dalo nakloniť ponad zábradlie a pozorovať, čo sa deje na prízemí v hale.  Celá táto chodbička okolo toho zábradlia mala asi pätoro dverí, vedúcich do rôznych izieb. Jednu z nich si zabral Regulus, ďalšiu ja so Sirusom a zvyšok boli hosťovské, vzhľadom na to, že rozhodne tu bude minimálne raz do mesiaca nejaká tá Záškodnícka párty. Aj keď bude iba v kruhu najbližších priateľov a nie celej chrabromilskej fakulty. 

Vošli sme do našej izby. Táto miestnosť bola zo všetkých najkrajšia. Celá bola ladená do bledomodra, mojej obľúbenej farby. Hneď pri vstupe sa nachádzala obrovská šatníková skriňa. Ďalej tam bola veľká manželská posteľ a oproti nej bol balkón. Okamžite som otvorila balkónové dvere a nemohla som sa vynadívať. Balkón bol celkom veľký s výhľadom na zadný dvor, presne ako aj obývačka.