EPILÓG

366 18 20
                                    

Čiernovlasý muž sedel v kuchyni ich malého útulného domčeku a nervózne čakal, kedy sa jeho milovaná manželka vráti. Naposledy ju videl, keď nastupovali do vlaku, ale potom zrejme vyskočila a vydala sa na pomoc rodičom detí, ktoré sedeli bezpečne zavreté vo vlaku. 

Už mala byť dávno doma. Sirius skontroloval nástupište 9 a 3/4, keď sa vrátil zo služby, ale tam už nikto nebol. Musela byť teda jedine na ministerstve a vybavovať všetky tie papierovačky. Z vlastnej skúsenosti vedel, že to zaberie kopec času. Nič však nemenilo na tom, že už mala byť dávno doma. Nervózne vstal a začal sa prechádzať po miestnosti. Každú chvíľu čakal, že sa dvere v predsieni rozletia a ona aj so studeným vetrom vstúpi do vyhriateho domu, s úsmevom na perách. On sa k nej okamžite vrhne a pobozká ju a potom sa jej spýta a to, čo mu chcela povedať. Nič z toho sa však nestalo. Dvere boli stále zavreté.

Čakal hodinu, dve, ale stále sa nič nedialo. Už  to viac nemohol vydržať, tak zvesil svoju koženú bundu z vešiaka a cez ,,verejné" záchody sa dostal na ministerstvo. Vypadol v átriu a vzhľadom na tak neskorú hodinu tu bolo ešte dosť veľa ľudí. Keď prechádzal okolo fontány čarovných bratov, ľudia, ktorí pri nej stáli sa naňho smutne pozreli. Nevšímal si to, ale začal v ňom narastať zlý pocit. Vyviezol sa výťahom na druhé poschodie a zamieril ku kancelárii aurorov, kde ju určite nájde.

S nádejou otvoril dvere a pohľadom okamžite vyhľadal stôl, kde sedávala. Srdce mu vynechalo úder, keď za ním nikto nesedel. V kancelárii nebol nikto. Žiaden z jeho kolegov, či kolegýň a priateľov. Chystal sa vyjsť z kancelárie, že ju pohľadá kdekoľvek inde na ministerstve, keď sa obrátil zoči-voči Kingsleymu Shackleboltovi, jeho kolegovi. 

,,Sirius," ozval sa príjemný hlas Shacklebolta v kancelárii. ,,Sirius, akurát som sa ti chystal poslať sovu, je mi to vážne veľmi ľúto," prehovoril opäť pohrebným hlasom a z oka mu vykĺzla slza. 
,,Čo...Čo ti je ľúto?" prehĺtol Sirius hrču v hrdle a zadíval sa na svojho kolegu.
,,Ty..o tom neavieš? Oni ti o tom ešte nepovedali?!" začal sa rozhorčovať Kingsley. ,,Ako je to možné?! Mali ti predsa poslať sovu!" rozkrikoval sa.
,,Čo sa deje Kingsley?" prerušil ho čiernovlások v rozhorčovaní. ,,A kde pre Merlina je Adha!" dožadoval sa odpovedí.
,,No...Sirius o to ide. Je mi to vážne veľmi ľúto ale...ale..." mladý auror nevedel, ako mu to má podať čo najprijateľnejšie. ,,Adhara je mŕtva. Zabili ju pri boji na nástupišti 9 a 3/4. Je mi...Je mi to ľúto," zopakoval znova. Siriusovi najskôr nedošlo čo mu povedal a už už sa chcel na mladého aurora oboriť, nech si nevymýšľa a nech mu povie kde je, keď mu to došlo a zasiahlo ho to v plnej sile.

,,Nie...Nie! NIE TO NIE JE PRAVDA! ONA NEMOHLA! NIE!" ziapal na celú chodbu, na ktorej stáli a závrať mu spôsobila, že s zatackal.
,,Je mi to veľmi ľúto Sirius," zopakoval Schacklebolt. ,,Myslím, že ona by to tak chcela, zomrieť v boji," snažil sa ho upokojiť. 
,,PREČO ONA!? PREČO?!" teraz mu už stekali slzy po lícach vo veľkých prúdoch. Zosunul sa po studenej stene na zem a hlavu sklonil medzi kolená. Stále tomu nemohol uveriť. Jeho Ada. Jeho milovaná Ada tu už nie je. To nemôže byť pravda, určite sa tu teraz niekde zjaví a objíme ho a pobozká.

,,Sirius! Tichošľap!" počul hlas svojho najlepšieho priateľa Jamesa.
,,Poď Sirius, musíš ísť domov," pridal sa k nemu hlas aj jeho manželky Lily. 
,,Nejdem! Ja tu na ňu počkám, ja chcem Adu!" vzpieral sa. 
,,Na vypi toto. To ti pomôže," podával mu nejakú fľaštičku druhý jeho najlepší priateľ.
,,Nechcem nič Remus! Iba ísť za Adharou!" odmietal to čiernovlások.
,,Toto ti pomôže," upokojujúco povedal mladý vlkolak a strčil mu fľaštičku do ruky.
,,Nič nepomôže," povedal zúfalo manžel zosnulej ale napokon aj tak vyklopil obsah fľaštičky do úst. Upadol do hlbokého spánku.

Najskôr sa mu nesnívalo nič. Mal pred sebou iba čiernotu. 
,,Sirius! Láska!" ozval sa zrazu vôkol neho hlas jeho milovanej. Otáčal sa na mieste ale nikoho nikde nevidel. Zrazu sa pred ním objavilo malé svetielko, ktoré sa približovalo. Čím išlo bližšie, tým bolo zreteľnejšie vidieť postavu. Vo svetle vyzerala ako anjel, ale on vedel, že je to jeho milovaná žena. 
,,Adha!" vykríkol a bežal jej naproti, aby ju mohol objať. Keď k nej konečne dobehol a chcel ju objať, omotal paže akoby okolo vzduchu.
,,Ada...Ty si...Ada prosím, vráť sa!" šepkal zúfalo a díval sa duchovi do očí. 
,,Sirius, teraz ma počúvaj. Musíš sa cez to preniesť. Čo sa stalo, stalo sa. Ani ja som s tým nerátala. Ja viem, že ty si silný a prenesieš sa cez to. Musíš chrániť našich priateľov. A hlavne prosím ťa, nebuď smutný a odkáž to aj všetkým ostatným. Nechcem, aby za mnou plakali, pretože toto som si presne želala. Keď umrieť, tak radšej v boji," upokojujúco sa naňho usmiala a chcela ho pohladiť po tvári, ale jeho tvár prekĺzla jej rukou. 
,,A Ada...čo si mi to chcela povedať? Keď si mi poslala patrona, hovorila si, že mi niečo večer povieš," spomenul si na to, čo chcel počuť už od vtedy, čo dostal jej správu.
,,Ach, áno," smutne sa usmiala žena. ,,Bol by si skvelým otcom," začali jej stekať slzy po lícach.
,,My...Ty si čakala bábo?"rozšírili sa mu oči prekvapením. ,,Prečo si nič nepovedala?"
,,Ja...nevedela som. Až to ráno mi to napadlo. Preto som súhlasila s Mungom," ospravedlňujúco naňho pozrela a potom sklopila zrak. Sirius ju chcel opäť objať a pobozkať, ale jeho ruky znovu iba prešli vzduchom. 
,,Tichošľap," prerušila odrazu ticho jeho žena. ,,Nastávajú veľmi ťažké časy. Všetko bude ešte horšie ako doteraz. Musíš si dávať pozor, komu dôveruješ. A hlavne daj pozor na Jamesa a Lily. A odkáž Ghadah, že ju mám veľmi rada," nové slzy jej znovu tiekli po lícach. 
,,Ty vieš, čo sa stane?" vytreštil opäť oči.
,,Áno, ale nemôžem ti to povedať, pretože by si sa to snažil zmeniť a dopadlo by to ešte horšie. Iba...Iba mi sľúb, že si všetci budete dávať pozor," pozrela naňho uplakanými očami.
,,S...Sľubujem," povedal. Zrazu všetko začalo blednúť a jeden druhého navzájom prestali vidieť. 
,,Milujem ťa!" zakričali do ničoty obaja naraz.
,,Čoskoro sa uvidíme," dodala ešte žena a potom jej manžel precitol.

----------

Oficiálne ukončujem tento príbeh. 
Som veľmi rada, že som ho začala písať a taktiež chcem poďakovať vám, čitateľom, ktorý ste dali tomuto príbehu šancu a dodávali ste mi inšpiráciu vašimi hviezdičkami, komentmi, či iba samotným záujmom o tento príbeh. 
Ďakujem vám za všetko a možno sa uvidíme pri nejakom ďalšom príbehu. 

Dúfam, že sa vám táto fanfikcia páčila a môžete kľudne písať svoje názory do komentárov. :) 

S pozdravom, BlackMirzam. ♥

Why Me?  (Marauders)Where stories live. Discover now