Chlapec v čiernom

5

Ako som povedala,tak som šla aj urobiť.
Čo sa často nestáva.
Naozaj.
Väčšinou,keď niečo poviem,že urobím,ostane to len pri tom,že to poviem.
No neurobím to.
Áno,toto som celá ja.
Ale tentokrát to bolo iné.
Bolo to o ňom.
Ani neviem prečo tak reagujem.
Keby to bol niekto iný,tie peniaze by som s radosťou minula v obchode na nejaké gumené cukríky alebo žuvačky.
No od neho mi to príde iné.
Neviem,možno preto,že mi vadí?
Alebo...och,neviem.
Som divná.
No jednoducho viem,že nebudem mať pokoj,kým mu tie peniaze nevrátim.
A tak kráčam cez celé námestie až na úplny kraj,kde sa nachádza najmenšia,no najútulnejšia kaviareň v meste.
Zas ucítim parfém,ktorý patrí Amy,no našťastie ho dnes  prebíja vôna pomletej kávy.
Dnes je tu viac ľudí než včera.
No nikde nevidím jeho.
Viackrát sa poriadne poobzerám po okolí,až ho nakoniec uvidím sedieť pri bare.
Počkať.
Pri bare?
Hej,on naozaj sedí pri bare a smeje sa na niečom čo mu Amy rozpráva.
Asi päť minút vymleto pozerám na nich dvoch až sa nakoniec moje nohy rozhýbu smerom k nim.
"Ahoj Amy" pozdravím sa kamarátke,no môj pohľad je venovaný  neznámemu.
"Hope,práve sa rozprávam tuto s tvojím kamarátom."
"Nie sme kamaráti." Poviem čo najchladnejším tónom,čo si Amy všimne a hnusne na mňa zazrie.
"Je naozaj milý."
"Povedala by som,že to len na pohľad,ale ani na ten nevyzerá milo."
Amy,ktorá stojí za barom sa natiahne a tresne mi po hlave.
"Správaj sa Hope." Zazrie po mne,no následne sa otočí k neznámemu a usmeje sa na neho.
"To si nevšímaj,niekedy má problémy so správaním."
Úplne aleže úplne nechápavo pozriem na Amy,ktorá sa stále usmieva na neznámeho,ktorý je mimochodom len ticho a pozerá sa Amy do výstrihu.
To nemyslí vážne!
Ona sa snáď zbláznila!
"Nemám problémy so správaním!"
"Vidíš,takto to býva. Naposledy rozbila telefón,keď sa neovládla."
Vyjavene a s výpúlenými očami som pozerala po nej,no ona mi nevenovala ani jeden pohľad.
"Rozbila som ho preto lebo ma vtedy Jason naozaj naštval."
"Jason?"
On vie rozprávať?
To je zaujímavé.
No nebudem vám klamať,jeho hlas,ktorý bol chrapľavý a dosť hrubý vyznel naozaj dobre.
Vážne.
A to nehovorím a ňom.
Tiež vyzeral dobre.
"Jason je jej brat."
"Aha."
"Čo tu inak robíš Hope?"
No mňa dnes trafí,nielenže ma ohovára pred neznámym chalanom ona sa ma ešte aj spýta čo tam robím.
Zbláznila sa.
Načisto.
"Ešteže hovoríš."
Z tašky som vybrala sáčok,v ktorom boli peniaze zo včerajška.
"Toto som ti prišla vrátiť."
Hodila som to pred neho,hneď vedľa jeho pohára s kávou,načo mi venoval zmätený pohľad.
No po chvíli sa zasmial čo mi napovedalo,že to nedopadne dobre.
"Ale to nebolo pre teba,bolo to pre tvoju krásnu kamarátku."
Pozrel na Amy,ktorá bola celá vysmiata zatiaľ čo ja som bola celá od hanby a nevedela som čo povedať.
Dostal ma!
"Neber jej to za zlé,dala som jej ich lebo som si myslela,že sú pre ňu."
Nevinne sa na neho usmiala Amy.
On len prikývol na znak toho,že pochopil,no už sa neusmieval.
Jeho tvár mala opäť vážny výraz,ktorý ma sledoval.
Zo začiatku som si vážny výraz udržiavala aj ja,no nakoniec mi to začalo vadiť,tak som si tašku prehodila na chrbát a rozhodla sa opustiť kaviareň.
"Ja teda radšej pôjdem."
Amy mi venovala krátky úsmev a prikývla.
Baví ich len prikyvovať?
Vyšla som do hluku,ktorý aj tak neprebil moje myšlienky idúce v mojej hlave.
"Hej Hope." Zakričal na mňa mužský,hrubý hlas.
Chlapec v čiernych nohaviciach,čiernom tričku a čiernej mikine stál pri dverách kaviarne a pozeral priamo na mňa.
S otázkou v tvári som sa pozrela na neho.
"Snáď som sa moc nedotkol tvojho ega." Zakričal s náznakom výsmechu a hneď nato znova zmizol za dverami kaviarne.
Neviem prečo,no musela som sa uchechtnúť aj ja.
Pretože obaja sme vedeli,ako veľmi to ublížilo môjmu egu.